Výsledky výskumu

Telemetria

Prvé výsledky vo výskume medveďov hnedých na Slovensku použitím rádiotelemetrie dosiahli Poliaci. Výskumníci z Tatranskiego Parku Narodowego a Instytutu Ochrony Przyrody PAN (Polska Akademia Nauk) odchytili niekoľko medveďov v Tatrách a Bieszczadoch na juhu Poľska, aby zmerali veľkosť územia používaného jednotlivými medveďmi ("domovský okrsok"), študovali spôsob ich života a lepšie porozumeli konfliktom vo vzťahu medveď–človek. Po použití anestézie boli medveďom nasadené obojky s rádiovysielačom. Nasledovne boli naspäť vypustené a ich pohyb bol sledovaný pomocou špeciálneho rádioprijímača.

Zistilo sa, že niektoré medvede prekročili hranicu na Slovensko. Počas rokov 2000-2003 medvedia samica v Tatrách používala územie 136 km2, sčasti v Poľsku a sčasti na Slovensku. Len počas jedného roka 2004, samec chytený v tom istom pohorí používal územie 170 km2, pričom približne polovica bola na uzemí Slovenska. Tzv. "domovský okrsok" obrovského samca chyteného v Bieszczadzkom Parku Narodowom bol ešte väčší, za menej ako rok sa pohyboval na území 266 km2. Viac ...

Neinvazívna genetická metóda

V rokoch 2005-06 Slovak Wildlife Society prispela zrejme k prvému ukončenému výskumu medveďov na Slovensku použitím tzv. "neinvazívnych" metód na získavanie vzoriek pre genetickú analýzu. Neinvazívne metódy, ako zbieranie srsti a trusu, majú niekoľko výhod oproti iným metódam (napr. odoberanie vzoriek zo zastrelených zvierat) vrátane možnosti zbierať vzorky bez toho, aby boli zvieratá vyrušované a tiež ich získať od väčšieho počtu rôznych jedincov. Štúdia od autorov Milana Paunovica z Natural History Múzea v Belehrade a Duska Cirovica z Belehradskej Univerzity sa skutočnila potom, ako zástupca Slovenskej republiky ponúkol štyroch jedincov medveďa hnedého pre zvýšenie nízkeho počtu populácie medveďov v Srbsku. Srbskí vedci dostali za úlohu vypracovať štúdiu realizovateľnosti, medzi jej cieľmi bolo určiť, či by medvede zo Slovenska boli vhodné na tento účel. Slovak Wildlife Society zabezpečila vzorky medvedej srsti a trusu zozbieraných z lokalít Tatranského národného parku a Národného parku Nizke Tatry počas činnosti v rámci projektu BEARS. Viac ...

Verejná mienka a vedomosti o šelmách

Aby sme lepšie spoznali úroveň vedomostí a názory domáceho obyvateľstva na veľké šelmy na Slovensku, poverili sme absolventku vysokej školy Institute for Wildlife Biology and Game Management vo Viedni, ktorá nám navrhla a vyhodnotila verejný prieskum pomocou dotazníkov. Porovnali sme odpovede viac ako 1100 obyvateľov miest a dedín, žiakov, poľovníkov, lesníkov, pastierov oviec a turistov z dvoch okresov, jeden s vysokým výskytom týchto šeliem, druhý s veľmi nízkym. Tieto dotazníky pre nás distribuovali študenti stredných škôl. Niektorí z nich to robili s ozajstným nadšením, hoci museli čeliť rôznemu postoju respondentov. Pre študentov to bola dobrá skúsenosť a my sme sa sa týmto spôsobom dozvedeli o vzťahu ľudí k týmto zvieratám. Každý respondent po vyplnení dotazníka dostal leták, do ktorého sme zahrnuli základné informácie o medveďoch, vlkoch a rysoch na Slovensku. Prieskum trval od mája 2003 do februára 2004 a bol sponzorovaný SWS zo zdrojov ekoturizmu a tiež britskou organizáciou BTCV. Viac ...

Potrava medveďov na Slovensku

Na vyhodnotenie potravy medveďov žijúcich na území Tatier a Fatry, sa zozbieralo spolu 373 vzoriek trusu v čase od marca do novembra 2001-2003. Každá vzorka sa premývala cez sitko a zložky sa skúmali a identifikovali. Rastlinný materiál tvoril 90,8% celkového množstva všetkých vzoriek a výpočtom sa zistilo, že tvorí 83,5% toho, čo medvede skonzumujú. Potrava medveďov sa obmieňa podľa ročných období. Zelená vegetácia, prevažne tráva/ostrica a byliny, dominovali na jar a v skorom lete, keď ich nahradili lesné plody (čučoriedky, maliny, brusnice, jarabina) v júli-októbri. Obzvlášť skoro na jar a v neskorom lete veľa medveďov využívalo zdroje potravy pochádzajúcej od človeka, vrátane miest, kde poľovníci prikrmujú jeleniu a diviačiu zver, poľnohospodárske plodiny na poliach (kukurica, jačmeň, pšenica), ďalej sú to odpadky a aj ovocie zo sadov (jablká, slivky). V žiadnej skúmanej vzorke sa nenašli zvyšky dobytka alebo oviec. Hmyz, hlavne osy a mravce sa vyskytoval oveľa častejšie a vo väčšom množstve ako veľké cicavce napr. srny, jelene a diviaky. Viac ...

Straty oviec spôsobené veľkými šelmami

Rozsah a súvislosti predačných útokov na ovciach veľkými šelmami v r. 2001-03 boli skúmané na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Osemnásť z 19-ich správnych regiónov so stálou prítomnosťou medveďa aj vlka a ďalších dvoch so stálou prítomnosťou vlka ale nie medveďa sme navštívili počas augusta a septembra, aby sme zistili podmienky chovu oviec na salašoch, straty a antipredačné preventívne opatrenia.

Výsledky sú v súlade s niekoľkými všeobecnejšími vlastnosťami konfliktov šelmy-dobytok aj inde v Európe, napríklad zaznamenané straty sú najväčšie v prípade vlka a najmenšie v prípade rysa a celková škoda je menšia ako 1% dostupného dobytka. Na Slovensku je podľa našich výsledkov strata oviec medveďom pomerne malá a menšia ako v niekoľkých regiónoch v Európe, kde bol oveľa nižší počet šeliem. Pravdepodobne toto je aspoň čiastočne spôsobené stálou prítomnosťou pastierov a používaním niektorých preventívnych opatrení aj to, že je relatívny dostatok iných zdrojov potravy. Vysoké straty boli všeobecne spájané s nízkou starostlivosťou a/alebo nedostatočnými preventívnymi ochrannými opatreniami. Viac ...

Foto: P. Kostur