Medvede na Slovensku, Medveď na Slovensku, Bears Slovakia, Bear Slovakia

Odstrel a ochrana

S výnimkou niektorých ostrovov, sa medveď hnedý v minulosti vyskytoval v celej Európe. Z mnohých jej častí do 20. storočia vymizol ako následok rastu ľudskej populácie, zásahom človeka do lesa, intenzívnym poľnohospodárstvom ale aj predovšetkým nadmerným lovom. Lovila ho pre zábavu šľachta a ako škodcu aj chudobní ľudia. Na zabíjanie sa používali rôzne spôsoby: chytali ho do jám, ohrád, nastavených želiez a na návnadu. Medvede prežili tam, kde našli úkryt pred prenasledovaním - v rozsiahlych lesoch a horách, kde bolo menej ľudí. Dnes žije v celej Európe približne 50.000 medveďov, z nich sa menej ako 15.000 vyskytuje mimo Ruska. Medvede chýbajú alebo sú veľmi ohrozené v západných a južných oblastiach.

Aj na Slovensku boli medvede takmer vyhubené. V 20-tych rokoch minulého storočia ich na našom území žilo už len niekoľko desiatok. V roku 1932 si poľovníci uvedomili, že medvede sú vážne ohrozené. Bola vyhlásená celoročná ochrana. Vďaka zákazu poľovania, sa početnosť medveďov začala opäť zvyšovať, najprv len pomaly, ale v druhej polovici 20. storočia už rýchlejšie. V dôsledku toho začali narastať aj škody spôsobené medveďmi a kontroverzie s nimi a aj preto sa od začiatku 60-tych rokov medveď opäť loví. Predpokladá sa, že jednostranný odlov trofejových samcov v období od 60. rokov do polovice 80. rokov značne narušil štruktúru populácie medveďa. Aj napriek lovu, populácia naďalej narastala a medvede sa rozšírili aspoň do časti svojho pôvodného domova - lesov severného a stredného Slovenska, ktoré obývajú dodnes.

V súčasnej dobe na Slovensku žije asi 700 až 900 medveďov, vrátane mláďat. V centre areálu, napríklad v Západných a Nízkych Tatrách a vo Veľkej a Malej Fatre, sa populačná hustota odhaduje až na 10 jedincov na 100 km2. V rámci Európy mimo Ruska sú tieto čísla pomerne vysoké. Avšak viac medveďov majú v Rumunsku, Bosne a Hercegovine, Švédsku a Fínsku, pomerne veľa sa ich nájde aj v Chorvátsku, Slovinsku a Bulharsku.

Medveď ako dlhožijúci druh s pomerne pomalým tempom rozmnožovania je citlivý na nadmerný lov. Aj keď história jasne ukázala ako neregulované poľovanie môže ohroziť existenciu medveďa, mnoho odborníkov je presvedčených, že medzi lovom a ochranou sa dá nájsť kompromis. Podľa Akčného plánu pre ochranu medveďa hnedého v Európe: "Usmerňovaný lov založený na presných odhadoch populácie a znalostiach demografických parametrov nie je pre životaschopnú populáciu medveďa hnedého problémom." Keď autori pripravili plán v rokoch 1998-2000 konštatovali, že v súčasnej dobe: "Nie sú žiadne dôkazy, že by legálny lov spôsoboval v Európe znižovanie populácie medveďa, s výnimkou Rumunska, kde je zníženie populácie cieľom lovu." Poľovníci tvrdia, že povolený usmerňovaný trofejový lov môže zabrániť nárastu nelegálneho odstrelu medveďov - pytliačenia.

Medveď hnedý je z medzinárodného pohľadu vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, a preto je v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy (smernica ES 92/43/EEC o ochrane biotopov). Medveď je zaradený medzi druhy chránené aj Bernskou konvenciou (Slovensko uplatnilo výnimku z ochrany medveďa a vlka). Na Slovensku je medveď zaradený medzi chránené druhy živočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou 80.000,- Sk a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (č.543/2002, vykonávacia vyhláška č.24/2003) je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť. Medveď je v zmysle zákona o poľovníctve (č.23/1962, vykonávacia vyhláška č.172/1975) poľovnou zverou celoročnou chránenou. Na jeho ulovenie je potrebná výnimka Ministerstva pôdohospodárstva SR

Napriek celoročnej ochrane, sa medvede na Slovensku legálne lovia a to na základe výnimiek buď formou regulačného lovu alebo formou lovu ochranného. Oficiálnym cieľom regulačného lovu je udržať stav medvedej populácie na prijateľnej úrovni. Ročne sa vydávajú výnimky na lov 60 až 80 medveďov, čo predstavuje odhadovaný prírastok populácie (10%). Už niekoľko rokov poľovníci však neulovili ani polovicu z povoleného počtu medveďov. V roku 2005 poľovníci ulovili 35 jedincov zo 72 medveďov povolených na odstrel, teda približne 5% z celkového odhadovaného počtu slovenských medveďov. Poľovníci sa sťažujú, že podmienky im neumožňujú naplniť kvótu. Loviť sa môže len od 1.júna do 15. decembra, s rastlinnou návnadou a len jedince o hmotnosti do 100 kilogramov resp. jedince so šírkou prednej laby do 12 cm a zároveň dĺžkou zadnej laby do 21 cm (kompenzácia zmien hmotnosti medveďov počas roka).

Poľovníci by chceli mať možnosť loviť medveďov na jar a použiť mäsitú návnadu. Ochranári sú proti tomu, lebo na jar majú medvedice mláďatá. Argumentujú tým, že pohlavie jedinca je pred ulovením prakticky nemožné rozoznať a ako aj prax v minulosti ukázala, dochádza tak k usmrcovaniu vodiacich samíc a tým k nepriamemu a nevyhnutnému usmrteniu jej mláďat, ktoré sú závislé výlučne na mlieku samíc. Ich dôvodom pre obmedzenie lovu do 100 kg je snaha upraviť pohlavnú a vekovú štruktúru populácie medveďov. Niektorí zoológovia si myslia, že mladšie jedince si častejšie zvyknú na ľudský zdroj potravy ako dospelé samce, a preto lovom do 100 kg je väčšia šanca, že sa odstraňujú problémové medvede.

Snaha poľovníkov regulovať populáciu lovom môže mať neočakávané následky. Medzinárodná mimovládna organizácia pre ochranu prírody WWF cituje výskum, ktorý zistil, že "rozšírenie medvedej populácie nesúvisí s počtom jedincov v populácii ale s mierou nárastu populácie. Znamená sa to, že ak sa poľovnícki hospodári snažia obmedziť rozšírenie medvedej populácie redukovaním počtu jedincov je možné, že v skutočnosti zapríčinia ďalšie zvýšenie miery populačného nárastu. Tým spôsobujú ďalšie rozšírenie populácie." Na druhej strane, niektorí odborníci si myslia, že poľovanie by mohlo mať dlhodobé následky na evolúciu medveďov. Skúmať populačnú biológiu medveďov je veľmi náročné a vyžaduje sledovanie jednotlivých jedincov napríklad pomocou telemetrie, zisťovania vzťahov medzi nimi genetickou analýzou a pokračovaním výskumu niekoľko rokov ak nie desaťročí. Zatiaľ sa takýto výskum koná v rámci Európy len v Škandinávii.

Druhou formou legálneho lovu medveďa na Slovensku je ochranný lov - odstránenie problémových jedincov, spôsobujúcich škody, jedincov so stratou plachosti pred ľuďmi a medveďov navyknutých na odpadky ako zdroj potravy (tzv. "kontejnerové medvede"). V roku 2005 boli vydané povolenia na odlov deviatich problémových medveďov, čo predstavuje asi 1% z odhadovanej populácie. Pravidelne sa v médiách objavuje názor, že takéto jedince sú následok toho, že na Slovensku je príliš veľa medveďov. Avšak, skúsenosti z iných krajín ukazujú, že tento pohľad je zjednodušený. Medveď hnedý je všežravec a tak ho lákajú veľakrát tie isté druhy potravy ako človeka. Jeho veľké telo potrebuje dostatočné množstvo potravy, aby prežilo. Je to inteligentné, zvedavé zviera, ktoré je schopné preskúmať nové zdroje potencionálnej potravy. Tieto, ako aj iné faktory ho často privedú do konfliktu s ľuďmi, hoci veľa z týchto problémov sa dá redukovať alebo vyhnúť sa im, používaním preventívnych metód. Aj na Slovensku výskum potvrdil, že rozsah škôd a konfliktov je užšie spojený so vzormi ľudských aktivít ako s rozšírením medveďov a hustotou populácie.

Viac, ako usmerňovaným lovom sú európske medvede v dnešnej dobe ohrozené zmenou biotopov. Človek čoraz viac zasahuje do ich územia. Výstavbou rekreačných stredísk sa rozčleňuje a zmenšuje životný priestor medveďa. Podarilo sa populáciu medveďa na Slovensku revitalizovať vďaka tomu, že im ostalo pomerne dosť vhodných biotopov. Iná situácia by bola, keby ich životný priestor už tu chýbal. Ľudské zásahy môžu spôsobiť okrem celkovej alebo čiastočnej deštrukcie biotopov, aj ďalšie negatívne vplyvy na voľne žijúce druhy. Fragmentácia biotopov a tým aj populácie druhov na stále menšie a menšie jednotky, oddelené dopravnými koridormi alebo inou infraštruktúrou, má dlhodobé dôsledky. Strata genetickej diverzity a tzv. "inbreeding" môžu viesť k vymiznutiu voľne žijúcich druhov a to aj v územiach, kde sú k dispozícii vhodné biotopy. Dokonca aj keď biotop nie je zničený ani vážne fragmentovaný, ale ak sú ľudské vplyvy v ňom príliš intenzívne, môže sa stať nevhodným pre niektoré voľne žijúce druhy. Európske medvede hnedé sú špecificky citlivé na rušenie človekom a vyžadujú biotopy zabezpečené pred ľudským využívaním. Je možné, že medvede naďalej obývajú územie aj napriek ľudskej prítomnosti, ale táto situácia môže viesť ku konfliktom. Príkladom je medveď kŕmiaci sa odpadkami vo Vysokých Tatrách. Výsledkom sú ekonomické škody, ohrozenie ľudskej bezpečnosti a zvýšené počty usmrtených medveďov.

Pre zabezpečenie dlhodobého prežitia medveďov je potrebná spolupráca mnohých organizácií, orgánov štátnej správy a ľudí najmä štátnych i mimovládnych ochranárov, poľovníkov, lesníkov, samospráv a verejnosti. Radikáli, či z poľovníckej alebo mimovládnej ochranárskej lobby, svojím nekompromisným postojom skôr zabraňujú pokroku v záujme medveďa a tiež odkloneniu pozornosti od možných produktívnejších krokov. Takýmto by napríklad bola propagácia potreby používania preventívnych opatrení, ktoré umožňujú bezpečnejšie spolužitie medveďa a človeka.

Zdroje:

Council of Europe (2002). Convention on the conservation of European wildlife and natural habitats. Secretariat Memorandum. Directorate of Culture and of Cultural and Natural Heritage, Council of Europe, Strasbourg.

Hell P. a Finďo S. (1999). Status and management of the brown bear in Slovakia. In: Bears. Status survey and conservation action plan. Servheen C., Herrero S. and Peyton B. compilers. IUCN Gland, Switzerland and Cambridge, UK: 96-100.

Hell P. a Slamečka J. (1999). Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete. PaRPress, Bratislava.

Kassa M. (1998). Analýza lovu medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku. Chránené územia Slovenska. 38: 20-22.

Kassa M. (2003). Sýstem manažmentu medveďa hnedého na Slovensku. In: Komplexné riešenie problému synantropných medveďov (Ursus arctos). Rigg R. and Baleková K. eds. Zborník referátov z konferencie (Nová Sedlica 11-12.4.2002), Sloboda zvierat, Bratislava: 17-25.

Martínková N. a Zahradníková A. (2003). The brown bear in Slovakia. In: Living with bears: a large carnivore in a shrinking world. Kryštufek B., Flajšman B. & Griffiths H.I. (eds.). Ecological Forum LDS, Ljubljana: 258-271.

Mattson D.J. (1990). Human impacts on bear habitat use. International Conference on Bear Research and Management 8: 33-56.

Rigg R. a Adamec M. (2007). Status, ecology and management of the brown bear (Ursus arctos) in Slovakia. Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok.

Rigg R. a Baleková K. eds. (2003). Komplexné riešenie problému synantropných medveďov (Ursus arctos). Sloboda zvierat, Bratislava.

Swenson J., Gerstl N., Dahle B. a Zedrosser A. (2001). Akčný plán na ochranu medveďa hnedého (Ursus arctos) v Európe. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava.

Urban P. (2000). Emerald, Natura a veľké šelmy. Chránené územia Slovenska 46: 22-24.


Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt
Projekt BEARS Z našej činnosti Zapojiť sa do projektu Základné údaje Medvede u nás Život medveďa Mýtus a skutočnosť Medvede a ľudia Európske populácie Medvede vo svete Vedecký výskum Metodika výskumu Výsledky Publikácie Manažment Odstrel a ochrana Elektrické ohrady Pastierske strážne psy Bezpečnostné rady Vyhnite sa problémom Je tu medveď? Čo robiť pri stretnutí? Kedy sú nebezpečné Príhody Konflikty a riešenia Strety, útoky Odpadky Včelstva Hospodárske zvieratá Vzdelávanie Didaktické materiály Putovná výstava Besedy a výlety Náučný film Letáky Pre deti a mládež Súťaže Rok medvieďaťa Omaľovávanky Kvíz Galéria FAQ Pomohli nám	Odstrel a ochrana S výnimkou niektorých ostrovov, sa medveď hnedý v minulosti vyskytoval v celej Európe. Z mnohých jej častí do 20. storočia vymizol ako následok rastu ľudskej populácie, zásahom človeka do lesa, intenzívnym poľnohospodárstvom ale aj predovšetkým nadmerným lovom. Lovila ho pre zábavu šľachta a ako škodcu aj chudobní ľudia. Na zabíjanie sa používali rôzne spôsoby: chytali ho do jám, ohrád, nastavených želiez a na návnadu. Medvede prežili tam, kde našli úkryt pred prenasledovaním - v rozsiahlych lesoch a horách, kde bolo menej ľudí. Dnes žije v celej Európe približne 50.000 medveďov, z nich sa menej ako 15.000 vyskytuje mimo Ruska. Medvede chýbajú alebo sú veľmi ohrozené v západných a južných oblastiach. Aj na Slovensku boli medvede takmer vyhubené. V 20-tych rokoch minulého storočia ich na našom území žilo už len niekoľko desiatok. V roku 1932 si poľovníci uvedomili, že medvede sú vážne ohrozené. Bola vyhlásená celoročná ochrana. Vďaka zákazu poľovania, sa početnosť medveďov začala opäť zvyšovať, najprv len pomaly, ale v druhej polovici 20. storočia už rýchlejšie. V dôsledku toho začali narastať aj škody spôsobené medveďmi a kontroverzie s nimi a aj preto sa od začiatku 60-tych rokov medveď opäť loví. Predpokladá sa, že jednostranný odlov trofejových samcov v období od 60. rokov do polovice 80. rokov značne narušil štruktúru populácie medveďa. Aj napriek lovu, populácia naďalej narastala a medvede sa rozšírili aspoň do časti svojho pôvodného domova - lesov severného a stredného Slovenska, ktoré obývajú dodnes. V súčasnej dobe na Slovensku žije asi 700 až 900 medveďov, vrátane mláďat. V centre areálu, napríklad v Západných a Nízkych Tatrách a vo Veľkej a Malej Fatre, sa populačná hustota odhaduje až na 10 jedincov na 100 km2. V rámci Európy mimo Ruska sú tieto čísla pomerne vysoké. Avšak viac medveďov majú v Rumunsku, Bosne a Hercegovine, Švédsku a Fínsku, pomerne veľa sa ich nájde aj v Chorvátsku, Slovinsku a Bulharsku. Medveď ako dlhožijúci druh s pomerne pomalým tempom rozmnožovania je citlivý na nadmerný lov. Aj keď história jasne ukázala ako neregulované poľovanie môže ohroziť existenciu medveďa, mnoho odborníkov je presvedčených, že medzi lovom a ochranou sa dá nájsť kompromis. Podľa Akčného plánu pre ochranu medveďa hnedého v Európe: "Usmerňovaný lov založený na presných odhadoch populácie a znalostiach demografických parametrov nie je pre životaschopnú populáciu medveďa hnedého problémom." Keď autori pripravili plán v rokoch 1998-2000 konštatovali, že v súčasnej dobe: "Nie sú žiadne dôkazy, že by legálny lov spôsoboval v Európe znižovanie populácie medveďa, s výnimkou Rumunska, kde je zníženie populácie cieľom lovu." Poľovníci tvrdia, že povolený usmerňovaný trofejový lov môže zabrániť nárastu nelegálneho odstrelu medveďov - pytliačenia. Medveď hnedý je z medzinárodného pohľadu vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, a preto je v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy (smernica ES 92/43/EEC o ochrane biotopov). Medveď je zaradený medzi druhy chránené aj Bernskou konvenciou (Slovensko uplatnilo výnimku z ochrany medveďa a vlka). Na Slovensku je medveď zaradený medzi chránené druhy živočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou 80.000,- Sk a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (č.543/2002, vykonávacia vyhláška č.24/2003) je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť. Medveď je v zmysle zákona o poľovníctve (č.23/1962, vykonávacia vyhláška č.172/1975) poľovnou zverou celoročnou chránenou. Na jeho ulovenie je potrebná výnimka Ministerstva pôdohospodárstva SR Napriek celoročnej ochrane, sa medvede na Slovensku legálne lovia a to na základe výnimiek buď formou regulačného lovu alebo formou lovu ochranného. Oficiálnym cieľom regulačného lovu je udržať stav medvedej populácie na prijateľnej úrovni. Ročne sa vydávajú výnimky na lov 60 až 80 medveďov, čo predstavuje odhadovaný prírastok populácie (10%). Už niekoľko rokov poľovníci však neulovili ani polovicu z povoleného počtu medveďov. V roku 2005 poľovníci ulovili 35 jedincov zo 72 medveďov povolených na odstrel, teda približne 5% z celkového odhadovaného počtu slovenských medveďov. Poľovníci sa sťažujú, že podmienky im neumožňujú naplniť kvótu. Loviť sa môže len od 1.júna do 15. decembra, s rastlinnou návnadou a len jedince o hmotnosti do 100 kilogramov resp. jedince so šírkou prednej laby do 12 cm a zároveň dĺžkou zadnej laby do 21 cm (kompenzácia zmien hmotnosti medveďov počas roka). Poľovníci by chceli mať možnosť loviť medveďov na jar a použiť mäsitú návnadu. Ochranári sú proti tomu, lebo na jar majú medvedice mláďatá. Argumentujú tým, že pohlavie jedinca je pred ulovením prakticky nemožné rozoznať a ako aj prax v minulosti ukázala, dochádza tak k usmrcovaniu vodiacich samíc a tým k nepriamemu a nevyhnutnému usmrteniu jej mláďat, ktoré sú závislé výlučne na mlieku samíc. Ich dôvodom pre obmedzenie lovu do 100 kg je snaha upraviť pohlavnú a vekovú štruktúru populácie medveďov. Niektorí zoológovia si myslia, že mladšie jedince si častejšie zvyknú na ľudský zdroj potravy ako dospelé samce, a preto lovom do 100 kg je väčšia šanca, že sa odstraňujú problémové medvede. Snaha poľovníkov regulovať populáciu lovom môže mať neočakávané následky. Medzinárodná mimovládna organizácia pre ochranu prírody WWF cituje výskum, ktorý zistil, že "rozšírenie medvedej populácie nesúvisí s počtom jedincov v populácii ale s mierou nárastu populácie. Znamená sa to, že ak sa poľovnícki hospodári snažia obmedziť rozšírenie medvedej populácie redukovaním počtu jedincov je možné, že v skutočnosti zapríčinia ďalšie zvýšenie miery populačného nárastu. Tým spôsobujú ďalšie rozšírenie populácie." Na druhej strane, niektorí odborníci si myslia, že poľovanie by mohlo mať dlhodobé následky na evolúciu medveďov. Skúmať populačnú biológiu medveďov je veľmi náročné a vyžaduje sledovanie jednotlivých jedincov napríklad pomocou telemetrie, zisťovania vzťahov medzi nimi genetickou analýzou a pokračovaním výskumu niekoľko rokov ak nie desaťročí. Zatiaľ sa takýto výskum koná v rámci Európy len v Škandinávii. Druhou formou legálneho lovu medveďa na Slovensku je ochranný lov - odstránenie problémových jedincov, spôsobujúcich škody, jedincov so stratou plachosti pred ľuďmi a medveďov navyknutých na odpadky ako zdroj potravy (tzv. "kontejnerové medvede"). V roku 2005 boli vydané povolenia na odlov deviatich problémových medveďov, čo predstavuje asi 1% z odhadovanej populácie. Pravidelne sa v médiách objavuje názor, že takéto jedince sú následok toho, že na Slovensku je príliš veľa medveďov. Avšak, skúsenosti z iných krajín ukazujú, že tento pohľad je zjednodušený. Medveď hnedý je všežravec a tak ho lákajú veľakrát tie isté druhy potravy ako človeka. Jeho veľké telo potrebuje dostatočné množstvo potravy, aby prežilo. Je to inteligentné, zvedavé zviera, ktoré je schopné preskúmať nové zdroje potencionálnej potravy. Tieto, ako aj iné faktory ho často privedú do konfliktu s ľuďmi, hoci veľa z týchto problémov sa dá redukovať alebo vyhnúť sa im, používaním preventívnych metód. Aj na Slovensku výskum potvrdil, že rozsah škôd a konfliktov je užšie spojený so vzormi ľudských aktivít ako s rozšírením medveďov a hustotou populácie. Viac, ako usmerňovaným lovom sú európske medvede v dnešnej dobe ohrozené zmenou biotopov. Človek čoraz viac zasahuje do ich územia. Výstavbou rekreačných stredísk sa rozčleňuje a zmenšuje životný priestor medveďa. Podarilo sa populáciu medveďa na Slovensku revitalizovať vďaka tomu, že im ostalo pomerne dosť vhodných biotopov. Iná situácia by bola, keby ich životný priestor už tu chýbal. Ľudské zásahy môžu spôsobiť okrem celkovej alebo čiastočnej deštrukcie biotopov, aj ďalšie negatívne vplyvy na voľne žijúce druhy. Fragmentácia biotopov a tým aj populácie druhov na stále menšie a menšie jednotky, oddelené dopravnými koridormi alebo inou infraštruktúrou, má dlhodobé dôsledky. Strata genetickej diverzity a tzv. "inbreeding" môžu viesť k vymiznutiu voľne žijúcich druhov a to aj v územiach, kde sú k dispozícii vhodné biotopy. Dokonca aj keď biotop nie je zničený ani vážne fragmentovaný, ale ak sú ľudské vplyvy v ňom príliš intenzívne, môže sa stať nevhodným pre niektoré voľne žijúce druhy. Európske medvede hnedé sú špecificky citlivé na rušenie človekom a vyžadujú biotopy zabezpečené pred ľudským využívaním. Je možné, že medvede naďalej obývajú územie aj napriek ľudskej prítomnosti, ale táto situácia môže viesť ku konfliktom. Príkladom je medveď kŕmiaci sa odpadkami vo Vysokých Tatrách. Výsledkom sú ekonomické škody, ohrozenie ľudskej bezpečnosti a zvýšené počty usmrtených medveďov. Pre zabezpečenie dlhodobého prežitia medveďov je potrebná spolupráca mnohých organizácií, orgánov štátnej správy a ľudí najmä štátnych i mimovládnych ochranárov, poľovníkov, lesníkov, samospráv a verejnosti. Radikáli, či z poľovníckej alebo mimovládnej ochranárskej lobby, svojím nekompromisným postojom skôr zabraňujú pokroku v záujme medveďa a tiež odkloneniu pozornosti od možných produktívnejších krokov. Takýmto by napríklad bola propagácia potreby používania preventívnych opatrení, ktoré umožňujú bezpečnejšie spolužitie medveďa a človeka. *Zdroje:* Council of Europe (2002). Convention on the conservation of European wildlife and natural habitats. Secretariat Memorandum. Directorate of Culture and of Cultural and Natural Heritage, Council of Europe, Strasbourg. Hell P. a Finďo S. (1999). Status and management of the brown bear in Slovakia. In: Bears. Status survey and conservation action plan. Servheen C., Herrero S. and Peyton B. compilers. IUCN Gland, Switzerland and Cambridge, UK: 96-100. Hell P. a Slamečka J. (1999). Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete. PaRPress, Bratislava. Kassa M. (1998). Analýza lovu medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku. Chránené územia Slovenska. 38: 20-22. Kassa M. (2003). Sýstem manažmentu medveďa hnedého na Slovensku. In: Komplexné riešenie problému synantropných medveďov (Ursus arctos). Rigg R. and Baleková K. eds. Zborník referátov z konferencie (Nová Sedlica 11-12.4.2002), Sloboda zvierat, Bratislava: 17-25. Martínková N. a Zahradníková A. (2003). The brown bear in Slovakia. In: Living with bears: a large carnivore in a shrinking world. Kryštufek B., Flajšman B. & Griffiths H.I. (eds.). Ecological Forum LDS, Ljubljana: 258-271. Mattson D.J. (1990). Human impacts on bear habitat use. International Conference on Bear Research and Management 8: 33-56. Rigg R. a Adamec M. (2007). Status, ecology and management of the brown bear (Ursus arctos) in Slovakia. Slovak Wildlife Society, Liptovský Hrádok. Rigg R. a Baleková K. eds. (2003). Komplexné riešenie problému synantropných medveďov (Ursus arctos). Sloboda zvierat, Bratislava. Swenson J., Gerstl N., Dahle B. a Zedrosser A. (2001). Akčný plán na ochranu medveďa hnedého (Ursus arctos) v Európe. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava. Urban P. (2000). Emerald, Natura a veľké šelmy. Chránené územia Slovenska 46: 22-24.