Sčítanie medveďov v NP Malej Fatre

V dňoch 29. júna – 1. júla 2007 sme sa spolu s kameramanom Rasťom Dobrovodským zúčastnili sčítania medveďov v Malej Fatre, ktoré organizovala správa Národného parku Malá Fatra. Vo dvojiciach sme sa rozdelili na jednotlivé stanovištia s predpokladaným výskytom medveďa, ktoré sme počas troch dní mali sledovať pomocou ďalekohľadu alebo monokulára. S Rasťom sme sa dostali na náš pridelený úsek Steny v piatok večer. Ešte ten deň a nasledujúce ráno sme videli početné množstvo jeleňov vrátane tzv. škôlok – jeleníc s mladými aj menších stád samcov po oboch stranách hlavného hrebeňa, ale žiadneho medveďa. Po chladnej noci v spacákoch na hrebeni sme sa preto rozhodli presunúť nižšie.

Hneď ako sme sa dostali k blízkosti hornej hranice lesa, sme nachádzali znaky prítomnosti medveďa (trus, rozhrabanú zem). Prekvapili nás už dozreté čučoriedky. Vybrali sme si vhodné miesto s dobrým výhľadom, napli sme celtu a čakali sme, či sa maco objaví. Počas dňa aj večer sme pozorovali jelene, ako sa v striedavých intervaloch pásli a oddychovali. Tesne pred úplným zotmením Rasťo nadšene oznámil: "Medveď!". Rýchlo sme vybrali ďalekohľady a namierili na niečo tmavé a mohutné, ktoré vyhrabávalo zem na okraji lesa. Trošku sklamane sme zistili, že to bol diviak. Krátko potom vyšiel krásny guľatý mesiac, avšak naše prestavy pozorovania pri splne sa vytratili, keď zakrátko zmizol v oblačnosti. Tak sa skončil náš druhý deň pozorovania.

Ďalšie ráno sme opäť vstali pred východom slnka a preskúmali blízke aj vzdialené okolité úbočia. "Náš" diviak tam bol opäť, presunul sa v noci len o kus ďalej. Pokojná atmosféra pasúcich sa bylinožravcov bola odrazu vyrušená bäkaním vyplašeného srnca – hneď za ním rys! Sledovali sme toto nádherné zviera pri love. Keď sa mu ani na tretí krát nepodarilo skoliť korisť, len si pokojne ľahol a jazykom čistil labky.

Po ďalších pár hodinách, ako sa hrebeň nad nami začal zapľňať turistami, sme sa zmierili s tým, že medveďa tentokrát zrejme neuvidíme. Začali sme baliť veci. Boli sme už skoro na odchode, keď Rasťo tlmeným hlasom znovu vyriekol: "Medveď!" A tentokrát to bolo naozaj. Vyšiel z lesa asi sto metrov pod nami a nádhernou srsťou so svetlými koncami sa podobal na grizlyho. O nás vôbec nevedel, asi v tejto lokalite s prítomnosťou človeka nerátal. Vyhrabával čosi spod kameňov a potom sa začal pásť na čučoriedkach. Rasťo ho filmoval niekoľko minút, potom sa nám stratil v žľabe. Opatrne som traverzoval paralelne s ním a opäť som ho zazrel. Vo chvíli, keď bol medveď vzdialený asi 70m, ma zaregistroval. Na okamih sme obaja na seba hľadeli a rozmýšlali čo teraz. Zostal som stáť a medveď nenáhlivo utekal 50-100m ďalej, zastal a podozrievo sa obzrel za mňou, čo robím. Keď sa necítil ohrozený, pokračoval opäť v pasení.

Takto sme ho pozorovali od 10.30 do 14.30, počas týchto hodín sa neprestal kŕmiť a stále bol tam, aj keď sme už museli končiť. Zrejme bol aktívny aj cez deň preto, že v tejto lokalite okrem nás neboli žiadni ľudia. Po celý čas z hrebeňa vzdialeného asi 700m od nás bolo počuť vzdialené hlasy turistov, ktorí o ňom netušili. Zároveň, medveď zrejme zo skúsenosti vedel, že turisti sa pohybujú len po tejto trase po hlavnom chodníku a nič ho nevyrušovalo z jeho činnosti.

Naše zistenia sme zapísali do formulára, ešte som sa vrátil zbierať vzorky pre výskum na miesto, kde sme medveďa zbadali na začiatku. S hlavou plnou krásnych zážitkov a s pocitom splnenej úlohy sme sa pobrali naspäť domov. Pre nás malo toto trojdňové pozorovanie o to väčšiu hodnotu, keďže spolu s Rasťom a jeho bratom Romanom pripravujeme film, kde budú použité aj tieto zábery.

Podľa Michala Kalaša zo Správy Národného parku Malá Fatra bolo počas sčítania celkovo identifikovaných 11 rôznych medveďov, "naš" bol jediný zdokumentovaný fotografiami. Väčšina medveďov bola pozorovaná večer prvého dňa. Výsledky sčítania boli obmedzené kvôli nedostatočnému počtu účastníkov: títo obsadili len 16 z 51 naplánovaných stanovíšť. Hoci sa medzi pozorovanými zdalo byť niekoľko veľkých jedincov, nie je jasné, ako spoľahlivo bola určovaná veľkosť medveďov, keďže boli zväčša zahliadnuté na veľkú vzdialenosť. Zaujímavosťou bolo, že neboli pozorované žiadne samice s mláďatmi, čo naznačuje, že výsledky by nemali byť použité na určenie vekovo-pohlavnej štruktúry populácie.

Ďalšie sčítanie sa uskutočnilo počas víkendu 15.-16. novembra. Podmienky neboli ideálne, a to kvôli snehu a veľmi malému počtu zúčastnených, takže sa nedá povedať o veľa viac ako to, že niektoré medvede boli stále aktívne. Takže presná odpoveď na otázku koľko medveďov je v Malej Fatre ostáva neznáma.