Mapping large carnivores in Poľana

Introduction

At the present time in Slovakia and elsewhere in the world several methods are available to determine population size and structure of large carnivores. These are above all genetic analysis, radiotelemetry and sign surveys (tracks, faeces and the like). A combination of these methods over a longer period can give fairly realistic data on the studied animals. Obtaining such results is conditional on systematic work. In Poľana the method of sign surveys has so far been used 3 times. Most recently it was within the Protected Landscape Area (PLA) and outlying areas on 10th and 11th November 2007 in a study area of c.250 km2.

CHKO Poľana bola vyhlásená v roku 1981 na rozlohe 20 360 ha. Pre svoje hodnoty bolo územie CHKO v roku 1990 zaradené do svetovej siete biosférických rezervácií (BR) UNESCO, ktorých je v súčasnosti asi 500, a tým pristúpilo k plneniu programu človek a biosféra (MAB). Územie patrí medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzajú sa tu iba tri osady (Iviny, Snohy a Vrchslatina) s typickým lazníckym osídlením (celkovo asi 400 trvalo žijúcich obyvateľov). Vysunutie horstva z centrálneho karpatského oblúka na juh a pestré geologické podložie podmienilo prelínanie horskej a teplomilnej flóry a fauny. Takmer 90% územia CHKO pokrývajú lesné spoločenstvá druhého až siedmeho vegetačného stupňa. Medzi najtypickejšie spoločenstvá patria komplexy bučín, jedľových bučín a sutinových lesov s bukom, jedľou, jaseňom, brestom, javorom a lipou. Vrcholové partie pohoria tvoria smrečiny.

Oblasť Poľany je pre medveďa, vlka, rysa a mačku divú vzhľadom na svoju dobrú úživnosť a členitosť terénu, miestom ich dlhodobej existencie. čiastočná izolovanosť pohoria od iných orografických celkov a relatívne malá výmera územia vytvára optimálne podmienky na realizáciu monitoringu veľkých šeliem formou mapovania pobytových znakov. Najvhodnejší termín je obdobie na prelome jesene a zimy, v čase keď napadne prvý sneh. Medvede v tom čase sú ešte aktívne a nie sú ešte v brlohoch (ak je miernejšia zima, niektoré nemusia brložiť vôbec). V čase vysokej snehovej pokrývky a dlhšie trvajúcich mrazových dní už väčšina medveďov býva zaľahnutá. Okrem toho v hlbokom snehu sú sťaženejšie podmienky na presnú identifikáciu pobytových znakov. Takáto akcia si vyžaduje presnú koordináciu, ktorá hneď v začiatku naráža na prvé úskalie ako je dostatočný počet mapovateľov a nestálosť počasia. Niekedy sa doslova mapovačka vyhlási dva - tri dni pred uskutočnením akcie. To všetko záleží od poveternostných podmienok, kde najdôležitejším faktorom je vyššie spomínaný čerstvý – prvý sneh (obnovec).

Methods

Mapovanie v novembri 2007 prebiehalo podľa vopred dohodnutých pravidiel. Celé územie bolo dopredu spracované na mapách v mierke 1: 10 000, kde boli zakreslené jednotlivé trasy. Trasy začínali z vopred stanovených lokalít, čo boli chaty nachádzajúce sa v území. Na tento účel slúžilo osem chát. Na každej chate bol minimálne jeden koordinátor, ktorý koordinoval danú skupinu mapovateľov. Z každej chaty vychádzalo niekoľko trás. Jednu trasu prechádzala minimálne dvojica mapovateľov. Každá dvojica prechádzala tu istú trasu jeden krát za deň v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich dní z dôvodu vylúčenia duplicity identifikácie pobytových znakov – stôp. Akcie sa zúčastnili pracovníci ŠOP SR, dobrovoľní členovia stráže prírody, ako aj zoologicky orientovaní študenti. Na 32 trasách ktoré vychádzali z 8 chát bolo rozdelených 71 mapovateľov, ktorí mali k dispozícii mapku trasy (viedla väčšinou po lesných cestách, turistických a poľovníckych chodníkoch), pravítko (slúži na meranie stôp) a ceruzku, ktorou boli zistené skutočnosti zakreslené do mapky.

Pokyny pre mapovateľov obsahovali nasledovné:

vyplniť základné údaje mapovacieho zápisníka: okres, číslo mapy (trasy), dátum sčítania, mená osôb vykonávajúcich sčítanie, začiatok a koniec sčítania a počasie

pri nájdení stopovej dráhy medveďa, vlka, rysa a divej mačky obhliadnuť stopovú dráhu, jej smer v dĺžke asi 100 – 150 metrov a identifikovať druh zveri.

Zápisník bol členený:

číslo stopy jedinca – uviedlo sa aj v mape, pri viacčlennej skupine (svorke) zvierat sa pridelilo číslo a vykonal záznam o každej stope jedinca a skupina zvierat sa označila rímskym číslom (I, II ...) v kolónke skupina - svorka

druh zveri sa uviedol skratkou (M - medveď, V - vlk, R - rys, MD - mačka divá)

podľa možnosti sa uviedlo číslo porastu z lesníckej mapy, alebo miestny názov

čas, kedy bola stopa objavená a zaevidovaná

rozmery stôp - na najzreteľnejších stopách sa odmerala a zapísala do zápisníka 2x šírka a dĺžka prednej a 2x šírka a dĺžka zadnej laby v mieste jej najväčšieho rozmeru. Takto sa merali dve rozdielne stopy, nie jedna stopa dvakrát! Dĺžka stopy sa merala bez pazúrov. Stopy sa merali s presnosťou na 0,5 cm

typ pohybu sa uviedol skratkou (CH - chôdza, K - klus, S - skok)

aká stará je stopa sa podľa možnosti odhadlo a značkou x zaznačilo do príslušnej kolonky (do 24 hod., do 2 dní, nad 2 dni, veľmi stará – nemerateľná stopa)

do poznámky sa uviedli vlastné postrehy, ako napr. pofarbená stopa, prenasledovanie raticovej zveri, nález strhnutej zveri v blízkosti stopy, predpoklad, že stopa už bola skoršie zaznačená na inom mieste a znovu sa objavila na trase sčítania a pod.

Mapové podklady zahŕňali:

dátum sčítania

číslo stopy jedinca zo zápisníka

druh zveri

miesto kde stopa pretína trasu sčítania

šípkami sa zaznačil približný smer odkiaľ zver prišla a kam pokračovala v pohybe

ďalšie zistené zaujímavosti (strhnutá zver, nájdené ležoviská, brlohy a pod.).

Každá zaevidovaná stopová dráha v prvý deň sa na trase mapovania a v jej tesnej blízkosti zničila (zašliapala) tak, aby nedošlo k jej evidencii počas druhého dňa sčítania. Druhý deň mapovania sa postupovalo presne po tej istej trase. Počas druhého dňa sa v novej mape a v novom zápisníku evidovali len "nové" stopové dráhy, ktoré tu v predchádzajúci deň neboli.

Po ukončení mapovania a zozbieraní zápisníkov a máp vykonali pracovníci CHKO BR Poľana v spolupráci s ostatnými mapovateľmi vyhodnotenie početnosti a štruktúry populácie medveďa, vlka, rysa a divej mačky v celom pohorí Poľana. Jednotlivé stopové dráhy s údajmi o smere a veľkosti stôp sa prekreslili do jednej mapy celého pohoria Poľana. Pritom sa identifikovali a odstránili údaje o stopách tých istých jedincov. Okrem údajov o celkovej početnosti populácie sa zistili aj približné údaje o sociálnej štruktúre populácie. Napríklad u medveďa je to súčasné rozvrstvenie populácie podľa veľkostných kategórii, podiel dospelých jedincov, podiel vodiacich medvedíc a mláďat, reálny ročný prírastok a pod.

Results

On the basis of the results obtained it can be said that in Poľana PLA and outlying areas at present there are 42 bears, 5 wolves, 10 lynx and 5 wild cats. The results obtained agree to a large degree with data obtained during mapping in Poľana PLA in 1999 (Poľana PLA only) and 2001 (in a study area expanded to enclose the whole red deer hunting area).

From the point of view of population structure the most objective assessment can be made in the case of bears, where on the basis of track measurements it could be said that the most numerous individuals were those weighing up to 150 kg (although correlation between track size and weight is not precise), which would suggest an overall predominance of young individuals.

Discussion

Na rozdiel od ostatných veľkých šeliem je medveď hnedý oveľa viac viazaný na konkrétne územie. Veľkosť teritória jedného samca je min. 3000 ha., v ktorom sa môžu nachádzať 2 až 3 medvedice s mláďatami a ich teritóriá sa navzájom prekrývajú a môžu zasahovať do teritória iného samca. Vlk je svojou ekológiou a etológiou úplne odlišný. Je z krátkodobejšieho aj dlhodobejšieho hľadiska oveľa menej viazaný na konkrétne územie a aj jeho presuny v ňom ako aj medzi inými orografickými celkami sú intenzívnejšie. Teritórium jedinca, ale aj svorky môže predstavovať až 20 000 ha a často krát je to aj viac. Na základe toho sa dá aj ťažšie hodnotiť a konkretizovať jeho populačná ekológia v danom území. Rys je zo sledovaných šeliem najteritoriálnejší. Samec si svoje okrsky prísne stráži a málokedy v ňom strpí cudzieho samca. V menšej miere dokáže tolerovať rysicu aj v čase mimo obdobia rozmnožovania. Za noc môže prejsť aj 20 km, čo znamená, že v priebehu 24 hodín môže byť určitú časť mimo Poľany. Na tie isté miesta sa po ich opustení zvyčajne vracia po 7 až 20 dňoch. V našich podmienkach je potrebné uvažovať o veľkosti teritória podobne ako u vlka, okolo 20 000 ha. Mačke divej ekologicky najviac vyhovujú listnaté a zmiešané lesy stredných polôch. Jej teritórium býva zhruba 50 až 1500 ha. Na Poľane takéto miesta nachádza najmä v nižších častiach pohoria, ktoré z väčšej časti nie sú súčasťou CHKO.

Conclusion

Na základe výsledkov mapovačky ako aj poznania zákonitostí ekológie a etológie veľkých šeliem možno považovať dané čísla len za načrtnutie reálneho stavu a nemožno ich považovať za niečo exaktné. Je potrebné počítať z určitou mierou metodickej chyby (nepresná identifikácia a pod.) ako aj s faktorom, že zistiť presný počet sledovaných druhov zveri je vzhľadom na vyššie spomínané skutočnosti veľmi obtiažne a nedá sa presne zistiť ani genetickými analýzami, pretože niektoré jedince sa jednoducho nemusia dostať do zaznamenávacej vzorky. Pre zver nemožno stanoviť konkrétne hranice. Potravné, sídelné a iné faktory podmieňujú viacero typov migrácií a presunov v rámci jednotlivých ročných období ako aj v priebehu viacerých rokov v danom území, tak aj v rámci viacerých geomorfologických celkov. Určité zovšeobecnie tu však je veľmi reálne a na základe opakovaného monitoringu v kombinácii s inými (vyššie spomínanými) metódami celkom akceptovateľné.

Jaroslav Babic
Poľana PLA administration

Dr. Vladimír Vician
Faculty of Ecology and Environmentalistics