Mapovanie veľkých šeliem na Poľane

Úvod

V súčasnosti sa vo svete a aj na Slovensku pristupuje k rôznym metódam zisťovania početnosti a štruktúry veľkých šeliem. Sú to predovšetkým genetické analýzy, rádiotelemetria a mapovanie pobytových znakov (stopy, trus a pod.). Kombináciou uvedených metód sa môžu v dlhšom časovom horizonte získať celkom reálne údaje o sledovaných druhoch živočíchov. Dosiahnutie takýchto výsledkov je podmienené určitou systematickosťou práce. Na Poľane sa metóda mapovania pobytových znakov doteraz uskutočnila 3 krát. Naposledy to bolo v rámci Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) a priľahlom okolí v termíne 10. a 11. novembra 2007 na ploche cca. 25 000 ha.

CHKO Poľana bola vyhlásená v roku 1981 na rozlohe 20 360 ha. Pre svoje hodnoty bolo územie CHKO v roku 1990 zaradené do svetovej siete biosférických rezervácií (BR) UNESCO, ktorých je v súčasnosti asi 500, a tým pristúpilo k plneniu programu človek a biosféra (MAB). Územie patrí medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzajú sa tu iba tri osady (Iviny, Snohy a Vrchslatina) s typickým lazníckym osídlením (celkovo asi 400 trvalo žijúcich obyvateľov). Vysunutie horstva z centrálneho karpatského oblúka na juh a pestré geologické podložie podmienilo prelínanie horskej a teplomilnej flóry a fauny. Takmer 90% územia CHKO pokrývajú lesné spoločenstvá druhého až siedmeho vegetačného stupňa. Medzi najtypickejšie spoločenstvá patria komplexy bučín, jedľových bučín a sutinových lesov s bukom, jedľou, jaseňom, brestom, javorom a lipou. Vrcholové partie pohoria tvoria smrečiny.

Oblasť Poľany je pre medveďa, vlka, rysa a mačku divú vzhľadom na svoju dobrú úživnosť a členitosť terénu, miestom ich dlhodobej existencie. čiastočná izolovanosť pohoria od iných orografických celkov a relatívne malá výmera územia vytvára optimálne podmienky na realizáciu monitoringu veľkých šeliem formou mapovania pobytových znakov. Najvhodnejší termín je obdobie na prelome jesene a zimy, v čase keď napadne prvý sneh. Medvede v tom čase sú ešte aktívne a nie sú ešte v brlohoch (ak je miernejšia zima, niektoré nemusia brložiť vôbec). V čase vysokej snehovej pokrývky a dlhšie trvajúcich mrazových dní už väčšina medveďov býva zaľahnutá. Okrem toho v hlbokom snehu sú sťaženejšie podmienky na presnú identifikáciu pobytových znakov. Takáto akcia si vyžaduje presnú koordináciu, ktorá hneď v začiatku naráža na prvé úskalie ako je dostatočný počet mapovateľov a nestálosť počasia. Niekedy sa doslova mapovačka vyhlási dva - tri dni pred uskutočnením akcie. To všetko záleží od poveternostných podmienok, kde najdôležitejším faktorom je vyššie spomínaný čerstvý – prvý sneh (obnovec).

Metóda

Mapovanie v novembri 2007 prebiehalo podľa vopred dohodnutých pravidiel. Celé územie bolo dopredu spracované na mapách v mierke 1: 10 000, kde boli zakreslené jednotlivé trasy. Trasy začínali z vopred stanovených lokalít, čo boli chaty nachádzajúce sa v území. Na tento účel slúžilo osem chát. Na každej chate bol minimálne jeden koordinátor, ktorý koordinoval danú skupinu mapovateľov. Z každej chaty vychádzalo niekoľko trás. Jednu trasu prechádzala minimálne dvojica mapovateľov. Každá dvojica prechádzala tu istú trasu jeden krát za deň v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich dní z dôvodu vylúčenia duplicity identifikácie pobytových znakov – stôp. Akcie sa zúčastnili pracovníci ŠOP SR, dobrovoľní členovia stráže prírody, ako aj zoologicky orientovaní študenti. Na 32 trasách ktoré vychádzali z 8 chát bolo rozdelených 71 mapovateľov, ktorí mali k dispozícii mapku trasy (viedla väčšinou po lesných cestách, turistických a poľovníckych chodníkoch), pravítko (slúži na meranie stôp) a ceruzku, ktorou boli zistené skutočnosti zakreslené do mapky.

Pokyny pre mapovateľov obsahovali nasledovné:

vyplniť základné údaje mapovacieho zápisníka: okres, číslo mapy (trasy), dátum sčítania, mená osôb vykonávajúcich sčítanie, začiatok a koniec sčítania a počasie

pri nájdení stopovej dráhy medveďa, vlka, rysa a divej mačky obhliadnuť stopovú dráhu, jej smer v dĺžke asi 100 – 150 metrov a identifikovať druh zveri.

Zápisník bol členený:

číslo stopy jedinca – uviedlo sa aj v mape, pri viacčlennej skupine (svorke) zvierat sa pridelilo číslo a vykonal záznam o každej stope jedinca a skupina zvierat sa označila rímskym číslom (I, II ...) v kolónke skupina - svorka

druh zveri sa uviedol skratkou (M - medveď, V - vlk, R - rys, MD - mačka divá)

podľa možnosti sa uviedlo číslo porastu z lesníckej mapy, alebo miestny názov

čas, kedy bola stopa objavená a zaevidovaná

rozmery stôp - na najzreteľnejších stopách sa odmerala a zapísala do zápisníka 2x šírka a dĺžka prednej a 2x šírka a dĺžka zadnej laby v mieste jej najväčšieho rozmeru. Takto sa merali dve rozdielne stopy, nie jedna stopa dvakrát! Dĺžka stopy sa merala bez pazúrov. Stopy sa merali s presnosťou na 0,5 cm

typ pohybu sa uviedol skratkou (CH - chôdza, K - klus, S - skok)

aká stará je stopa sa podľa možnosti odhadlo a značkou x zaznačilo do príslušnej kolonky (do 24 hod., do 2 dní, nad 2 dni, veľmi stará – nemerateľná stopa)

do poznámky sa uviedli vlastné postrehy, ako napr. pofarbená stopa, prenasledovanie raticovej zveri, nález strhnutej zveri v blízkosti stopy, predpoklad, že stopa už bola skoršie zaznačená na inom mieste a znovu sa objavila na trase sčítania a pod.

Mapové podklady zahŕňali:

dátum sčítania

číslo stopy jedinca zo zápisníka

druh zveri

miesto kde stopa pretína trasu sčítania

šípkami sa zaznačil približný smer odkiaľ zver prišla a kam pokračovala v pohybe

ďalšie zistené zaujímavosti (strhnutá zver, nájdené ležoviská, brlohy a pod.).

Každá zaevidovaná stopová dráha v prvý deň sa na trase mapovania a v jej tesnej blízkosti zničila (zašliapala) tak, aby nedošlo k jej evidencii počas druhého dňa sčítania. Druhý deň mapovania sa postupovalo presne po tej istej trase. Počas druhého dňa sa v novej mape a v novom zápisníku evidovali len "nové" stopové dráhy, ktoré tu v predchádzajúci deň neboli.

Po ukončení mapovania a zozbieraní zápisníkov a máp vykonali pracovníci CHKO BR Poľana v spolupráci s ostatnými mapovateľmi vyhodnotenie početnosti a štruktúry populácie medveďa, vlka, rysa a divej mačky v celom pohorí Poľana. Jednotlivé stopové dráhy s údajmi o smere a veľkosti stôp sa prekreslili do jednej mapy celého pohoria Poľana. Pritom sa identifikovali a odstránili údaje o stopách tých istých jedincov. Okrem údajov o celkovej početnosti populácie sa zistili aj približné údaje o sociálnej štruktúre populácie. Napríklad u medveďa je to súčasné rozvrstvenie populácie podľa veľkostných kategórii, podiel dospelých jedincov, podiel vodiacich medvedíc a mláďat, reálny ročný prírastok a pod.

Výsledky

Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že v CHKO Poľana a priľahlom okolí sa v súčasnosti zdržiava 42 medveďov, 5 vlkov, 10 rysov a 5 mačiek divých. Získané výsledky sa v podstatnej miere zhodujú s údajmi získanými pri mapovaní, ktoré sa v CHKO Poľana uskutočnilo v roku 1999 (len CHKO Poľana) a 2001 (územie rozšírené na celú jeleniu poľovnú oblasť).

Z hľadiska štruktúry sa dal najobjektívnejšie vyhodnotiť medveď, kde na základe meraných stôp sa dalo konštatovať, že najpočetnejšiu časť tvoria jedince do 150 kg (aj keď korelácia medzi veľkosťou stôp a hmotnosťou nie je presná), čo by svedčilo o celkovo početnejšej mladšej populácii.

Diskusia

Na rozdiel od ostatných veľkých šeliem je medveď hnedý oveľa viac viazaný na konkrétne územie. Veľkosť teritória jedného samca je min. 3000 ha., v ktorom sa môžu nachádzať 2 až 3 medvedice s mláďatami a ich teritóriá sa navzájom prekrývajú a môžu zasahovať do teritória iného samca. Vlk je svojou ekológiou a etológiou úplne odlišný. Je z krátkodobejšieho aj dlhodobejšieho hľadiska oveľa menej viazaný na konkrétne územie a aj jeho presuny v ňom ako aj medzi inými orografickými celkami sú intenzívnejšie. Teritórium jedinca, ale aj svorky môže predstavovať až 20 000 ha a často krát je to aj viac. Na základe toho sa dá aj ťažšie hodnotiť a konkretizovať jeho populačná ekológia v danom území. Rys je zo sledovaných šeliem najteritoriálnejší. Samec si svoje okrsky prísne stráži a málokedy v ňom strpí cudzieho samca. V menšej miere dokáže tolerovať rysicu aj v čase mimo obdobia rozmnožovania. Za noc môže prejsť aj 20 km, čo znamená, že v priebehu 24 hodín môže byť určitú časť mimo Poľany. Na tie isté miesta sa po ich opustení zvyčajne vracia po 7 až 20 dňoch. V našich podmienkach je potrebné uvažovať o veľkosti teritória podobne ako u vlka, okolo 20 000 ha. Mačke divej ekologicky najviac vyhovujú listnaté a zmiešané lesy stredných polôch. Jej teritórium býva zhruba 50 až 1500 ha. Na Poľane takéto miesta nachádza najmä v nižších častiach pohoria, ktoré z väčšej časti nie sú súčasťou CHKO.

Záver

Na základe výsledkov mapovačky ako aj poznania zákonitostí ekológie a etológie veľkých šeliem možno považovať dané čísla len za načrtnutie reálneho stavu a nemožno ich považovať za niečo exaktné. Je potrebné počítať z určitou mierou metodickej chyby (nepresná identifikácia a pod.) ako aj s faktorom, že zistiť presný počet sledovaných druhov zveri je vzhľadom na vyššie spomínané skutočnosti veľmi obtiažne a nedá sa presne zistiť ani genetickými analýzami, pretože niektoré jedince sa jednoducho nemusia dostať do zaznamenávacej vzorky. Pre zver nemožno stanoviť konkrétne hranice. Potravné, sídelné a iné faktory podmieňujú viacero typov migrácií a presunov v rámci jednotlivých ročných období ako aj v priebehu viacerých rokov v danom území, tak aj v rámci viacerých geomorfologických celkov. Určité zovšeobecnie tu však je veľmi reálne a na základe opakovaného monitoringu v kombinácii s inými (vyššie spomínanými) metódami celkom akceptovateľné.

Jaroslav Babic
Správa CHKO Poľana

Ing. Vladimír Vician PhD
Fakulta ekológie a environmentalistiky