Z našej činnosti v roku 2012
September
Louis Liebenberg, odborný pracovník Harvardskej univerzity (odbor Humánna evolučná biológia), autor "The Art of Tracking: The Origin of Science" (cca "Umenie stopova: Počiatok vedy"), je toho názoru, že odveké schopnosti stopovania zvierat môžu, a mali by by zrevidované a pretvorené do novej vedy. Tá by mala potenciál širokého využitia v odbore ochrany prírody. Výskum stôp a iných pobytových znakov živočíchov sú užitočným prostriedkom monitoringu "divej" prírody, pretože ide o nízko-nákladové, neinvazívne metódy (t.j. nevyžadujú priamu manipuláciu ani disturbanciu živočíchov pozorovaním), rýchle na prevedenie a poskytujú širokú škálu informácií. Pravdaže, aby boli znaky presne a dôsledne identifikované, interpretované, je potrebné ma spoľahlivý a dôveryhodný zber dát.S úmyslom zlepši si naše praktické schopnosti stopovania sme organizovali tréningový kurz založený na práci v terénne, vedený Davidom Moskowitzom, držiteľom certifikátu "Stopára špecialistu" (Track and Sign Specialist Evaluator) z Cypertracker Conservation. Dvojdňový kurz sledoval formát profesionálnych certifikovaných eventov stopovania. Účastníci boli Davidom zakaždým požiadaní vyslovi svoje domnienky týkajúce sa stôp, od "čohokoľvek", akokoľvek jasných či nejasných: ktoré zviera ich mohlo zanecha, bežalo či kráčalo, ktorá stopa patrí ktorej labe...? Nasledovala diskusia o tom, po ktorých charakteristických znakoch sa pri stopovaní obzera, o metódach interpretácie toho-ktorého znaku a stopy, o znakoch, ktoré môžu zmias. Celkovo išlo o vysoko edukačnú a zároveň i veľmi príjemnú skúsenos.
Prístupné a zaujímavé okno do života zriedkavých a skrytých živočíchov, stopovanie je tiež vynikajúcim prostriedkom na enviromentálne vzdelávanie. Hneď po školení s Davidom Moskowitzom sme mali možnosť sa stretnúť so študentmi a učiteľmi až z desiatich krajín sveta, ktorí nás požiadali o pomoc v rámci zaujímavého projektu Comenius pod názvom "Kto sa bojí veľkého zlého vlka?". Nebolo to naše prvé stretnutie, lebo v januári sme poľských a slovenských študentov mali možnosť zobrať na stopovačku za šelmami v snehom zapadanej krajine. Našou úlohou ich bolo oboznámiť so skrytými znakmi znakmi zvierat v prírode a naši sprievodcovia Jakub, Jörn a Svetlana po čerstvom stopárskom školení s Davidom mohli tak ukázať svoje zručnosti a vedomosti. Bolo úžasné sledovať ako s nadšením obdivovali stopy medveďa v blate, z ktorých sme vyrobili sadrový odliatok.
August
Koncom mesiaca mal vidieť medveďa v lese nad svätojurskými vinohradmi miestny poľovník. Rychlo sa začali šíriť aj fámy a názory typu "v tejto oblasti medvede žili naposledy okolo roku 1600" a "výskyt medveďa v tunajšom regióne je jasným znakom premnoženia tejto zveri".
Výskyt medveďa hnedého je v Malých Karpatoch v súčasnosti neobvyklý. Hoci v 19. storočí sa v danom území vyskytoval normálne, neskôr bol vyhubený človekom. Avšak bol zrejme odvtedy v pohorí občas. Svetoznámy slovenský poľovník Pavel Hell vo svojej knihe z roku 1999 "Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete" píše: "...aj v Rakúsku v roku 1982 pozorovali neďaleko Viedne medvedicu s dvoma medvieďatami, ktorá sem prišla asi cez Malé Karpaty." Dr. Georg Rauer, zaoberajúci sa manažmentom veľkých šeliem na Výskumnom inštitúte manažmentu voľne žijúcich živočíchov, Univerzita veterinárnej medicíny vo Viedni informuje, že 12. júla 1982 dvaja rôzni ľudia zaznamenali medvedicu s 2 alebo 3 mláďatmi v okolí Marcheggu. Taktiež 14. júla 1982 ďalší dvaja ľudia videli jedného jedinca ako aj medvedicu s mláďatmi pri Bisambergu, blízko Viedne. články v novinách v tom čase oznámili, že poľovníci našli ich stopy. Nesúhlasíme teda s názorom, že územie Malých Karpát nie je "prirodzeným" domovom medveďov. Či ľudia sú alebo nie sú ochotní tu v 21. storočí medvede opäť tolerovať, je samozrejme iná otázka.
Júl
Sásovská dolina spadá do pohoria Starohorských vrchov, ktoré tvoria prirodzené rozhranie medzi pohoriami Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Nízke Tatry. V rámci grantového programu "Pohoda za mestom 2012" získalo mesto Banská Bystrica podporu na realizáciu projektu Sásovská dolina - zelené miesto pre oddych. V spolupráci so Združením saleziánskej mládeže plánujú nainštalovať drobnú architektúru, upraviť vodný prvok a zaviesť pravidlá trvalo udržateľného využívania priestoru pomocou informačnej tabule. Keďže celé územie je zaradené do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry, predstavitelia NAPANT-u mali požiadavky - "Odpadkové koše je nutné riešiť tak, aby ich obsah nebol prístupný divožijúcim živočíchom ako sú najmä medveď hnedý, ktorý sa sem z času na čas zatúla a voľne prístupné odpadky by ho naučili sem chodiť častejšie, taktiež je potrebné vyriešiť pravidelný odvoz odpadu tak aby sa tu nehromadil." Je úžasné vidieť, že sa informácie dostávajú do povedomia! Mesto nás požiadali o pomoc a sme veľmi radi išli sa pozrieť.
Jún
V správach sa opäť objavili informácie o medveďoch vo Vysokých Tatrách, ktoré sa dostali k obsahu smetných košov. Minulý rok sme poslali bežne používaný typ kontajnera v podmienkach Slovenska do USA na otestovanie jeho schopnosti odolať aktivitám medveďov. Experti v tejto oblasti zhodnotili tento typ kontajnera ako absolútne nevhodný pre oblasti s výskytom medveďov a skonštatovali, že by bolo vhodné naň vypracovať úplne nový návrh. Avšak vzhľadom na to, že kontajnery zhodnotené v štúdii ako nevhodné, sú na Slovensku (a nielen) bežne používané a veľmi časté, sa ako vhodné riešenie ukázalo navrhnutie dodatočného príslušenstva k existujúcim kontajnerom. Na projekte vytvorenia tejto modifikácie, ktorá by nevyžadovala kompletnú výmenu kontajnerov v oblastiach výskytu medveďa hnedého, spolupracujú so svojím tímom Gregg Losinski z Interagency Grizzly Bear Committee a Jeff Crighton z Haul-All Equipment Ltd..V strednodobom a dlhodobom meradle je však potrebné vybudovať lepší systém nakladania s odpadom v Tatrách a s náväznosťou na to vytvoriť vzdelávaciu kampaň, ktorá by informovala domácich obyvateľov i návštevníkov a zvýšila povedomie o tom, že 'prikrmovanie' akýchkoľvek prirodzených obyvateľov našich pohorí z radov fauny potravou z kontajnerov nie je správne, nie je prirodzené a je potrebné tomu zabrániť. Ako príklad efektívneho a úspešného programu z tejto oblasti môže slúžiť skúsenosť z miest Canmore a Banff. Podarilo sa im s dobrými výsledkami aplikovať skutočnosť, že "Najefektívnejšou cestou, ako ochrániť človeka i medvede je neumožniť medveďom prístup k ľudskej potrave, jej zvyškom a odpadom."
...a naozaj mal pravdu. Dospelý medveď, pravdepodobne samica, kráčala otvorenou rozľahlou lúkou. V jednom okamihu míňala srnca len na pár metrov, on sa však nenechal rušiť. O pár minút na to istú lúku doklusal mladý medveď, pravdepodobne to bolo mláďa dobiehajúce za matkou. Ako by to nestačilo, na lúke sa objavil tretí medveď a vzal to po rovnakej trase ako predchádzajúce jedince. Išlo o veľkého medveďa, pohyboval sa pomaly, striedavo dvíhajúc hlavu a zase ňuchajúc pri zemi, čo ponúka predpoklad, že to bol dospelý samec, ktorý hľadá partnerku na párenie (prebieha práve sezóna rozmnožovania). Bol to pre všetkých, najmä pre 8-ročného Matúša a 3-ročného Jerguša, skutočne skvelý zážitok.
O dva dni na to sme sa na rovnaké miesto dostavili opäť, s novými návštevníkmi. Pozorovali sme matku medvedicu s dvoma mláďatami, pasúcimi sa na okraji priľahlého lesa. Keď ich znenazdajky vystrašil zvuk prichádzajúceho automobilu, rozbehli sa po lúke, samica dvíhajúc sa na zadné laby úzkostlivo sa obzerajúc, či ich to čosi ešte prenasleduje, mláďatká sa zo všetkých síl snažili mamu dobehnúť. Nasledujúce dva dni sme strávili v Národnom parku Nízke Tatry, kde sme v celej dlžke prešli Jánsku i Štiavnica dolinu. Náš výstup na hrebeň pod ďumbierom bol ocenený zhliadnutím kamzíkov, svišťov, orlov skalných a samca jeleňa. Následne sme zišli do nižších polôh pohoria, do zóny kosodreviny a zóny lesa. Rozloženie pobytových znakov jasne ukázalo, že medvede sa koncentrujú v nižších polohách, v údoliach, na lúkach, ktoré v tomto období roka predstavujú najlepšie nálezisko potravy.
Máj
Opäť sme v tomto ročnom období dokázali pre našich klientov 'vystopovať' medvede. Sprievodca Peter Bedo píše: "Oplatilo sa vyjsť o 3:30 ráno. Jon najprv zazrel samicu s mláďaťom. Už celá skupina sme neskôr mali výborný výhľad na iného medveďa, ktorý bežal otvorenou krajinou. Videli sme mnoho jeleňov a sŕn, skvelý bol tiež výhľad na líšky (minimálne tri rôzne) 'poľujúce' na myši a tiež na dvoch orlov krikľavých." S Kurtom a jeho skupinou sa nám podarilo odfotiť matku medvedicu s mláďaťom vyhrabujúcim mravenisko. Nachádzali sa 180 metrov od nás (zmerané laserovým diaľkomerom, ktorý sme zakúpili kvôli projektu pozorovania kamzíkov, ktorý je na programe budúci mesiac). A zaregistrovali sme nový rekord - najmladší účastník má hodnotu 4 roky. Bol celý čas potichu - perfektný!
Aby sme predišli ďalším škodám, tak sme s pánom Uličným ešte v ten deň natiahli elektrický plot Hotline a monitorujeme túto oblasť s očakávaním možného návratu medveďa. Ide o šiesty elektrický plot ktorý sme natiahli od októbra roku 2008. Zatiaľ majú voči medveďom 100% úspešnosť.
Apríl
Záujem o sprej proti medveďom stúpa a dostali sme naň viacero veľkých objednávok. Zdá sa, že štyri roky po tom, ako začal byť dostupný na Slovensku, si ľudia začínajú uvedomovať, že je to naozaj dobrá investícia. Skutočne je: z nezávislého výskumu vyšlo, že v 98% prípadoch stretnutia človeka s medveďom vo voľnej prírode nedošlo k poraneniu (vo zvyšných 2% išlo o drobné poranenie), a stretnutie nevyžadovalo zabitie medveďa.Pri návrate z Bratislavy (dodanie sprejov proti medveďom štátnej inštitúcii) na Liptov som sa zastavil na mieste, kde aktuálne dochádza k výstavbe novej etapy diaľnice D1/E50 blízko obce Turany. Z fondov Európskej únie sa financuje projekt, ktorého časť prechádza významnou trasou, ktorou viaceré živočíšne druhy, vrátene medveďa hnedého a viacerých veľkých cicavcov migrujú medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra. Výsledky genetickej analýzy vzoriek, ktoré získali v spolupráci s ďalšími pracovníkmi Martin Straka a prof. Ladislav Paule z Technickej Univerzity vo Zvolene, dokladujú, že ide o jednu z posledných takýchto trás. V súčasnosti je pri tabuli so znakom Európskej únie ešte iná, výstražná dopravná značka 'Pozor, zver!'. Výber tohto miesta na projekt je, s prepáčením, nešťastný, a v tejto fáze je už len kľúčové, aby výstavba zahŕňala aj prvok na ochranu živočíchov na pozemných komunikáciách (podchod, nadchod), ktorý bude umožňovať migráciu a disperziu jedincov jednotlivých druhov, a nevzniknú tak izolované mikropopulácie.
Marec
Vďaka grantu nadácie Living with Wildlife Foundation som mohol vycestovať na 4. ročník medzinárodného workshopu 4th International Human-Bear Conflicts Workshop v Missoula, v štáte Montana, USA. Podujatia sa zúčastnili experti v problematike prevencie negatívnych výstupov z interakcie medveď-človek. Okrem prípravy posterovej prezentácie, som bol pozvaný aj ako rečník, a to na tému "Skúsenosti s konfliktami medzi človekom a medveďom v pohorí Karpát na Slovensku". Pravdaže väčšina zúčastnených bola z USA a z Kanady, ale našli sa aj participanti napr. z Fínska, Japonska. Bolo zaujímavé sledovať, že napriek obrovskej diverzite lokalít, o ktorých sa pojednávalo, prípady a možnosti riešenia boli v podstate rovnaké. Podčiarkoval sa význam zabezpečenia potravy, jej zvyškov a iných prvkov, ktoré môžu atrahovať zvieratá, proti nim. Prezentovali sa napríklad najnovšie typy medveďom odolných kontajnerov a najefektívnejšie parametre elektrických oplotení.
Zúčastniť sa workshopu znamenalo takisto vidieť viac zo Skalistých hôr a z práce a snahy, ktorá bola vykonaná v problematike spolužitia s veľkými mäsožravcami v kanadských provinciách Alberta, Britská Kolumbia, a v štátoch USA - Montana, Idaho a Wyoming, a to nie len v chránených územiach, ale tiež v okolitých farmárskych osídleniach, kde rozšírenie medveďa grizlyho a tamojších populácií vlka viedli k rovnakým problémom, akým čelíme na Slovensku my. Stretol som sa s viacerými rančermi v povodí Blackfoot, žijúcimi v kontakte s veľkými predátormi. Jeden z nich, Tom, mal na svojom pozemku tú česť už s medveďom grizlym, s vlkmi, s medveďom baribalom (Ursus americanus), kojotmi či dokonca pumou (Puma concolor). Racionálny spôsob hospodárenia a dobre zasadené elektrické oplotenie však eliminovali väčšinu problémov s divokou faunou. Moje veľké ďakujem patrí všetkým, vďaka ktorým bol a bude tento výlet nezabudnuteľným zážitkom, najmä Mikeovi Gibeauovi a jeho rodine, Greggovi Losinskemu a rodine, Sethovi Wilsonovi a rodine, Johnovi Paczcowskemu, Steveovi Primmovi, Steveovi Michelovi, Steveovi Cainovi and Kate Wilmotovej.
Photographs: Seth Wilson, Ben Losinski, Robin Rigg
Február
Náš tretí workshop na tému „ako manažovať medvedie populácie“ sa konal 2-3.februára, za prítomnosti Dr. Alistaira Batha. Bol zameraný na kľúčové otázky, ktoré musia byť prediskutované a zodpovedané, aby sa dokončil národný plán manažmentu medvedích populácií. Pracovná skupina identifikovala ako kľúčové nasledovná témy: vzdelávanie, problémové jedince medveďa hnedého, kompenzácie za škody, prevencia škôd, vedecký monitoring, legislatíva, veľkosť populácie, rozšírenie, regulácia usmrtením. Všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že lov medveďov by mal byť za určitých podmienok povolený. Viaceré otázky je potrebné prediskutovať hlbšie, napríklad: kedy by lov mal byť povolený, kde a prečo, štruktúra poľovania, koľko jedincov by malo byť zastrelených, kým by mali byť zastrelené, a stanoviť jasné podmienky predstavujúce už ilegálny lov. Alistair vyslovil obľúbené spojenie "súhlas so všetkým". Nie je jednoduché ho dosiahnuť, ale predstavuje jedinú reálnu cestu, ktorou možno vytvoriť plán manažmentu a implementovať ho do praxe, nie len nechať ho ležať na poličke bez možnosti aplikácie v podmienkach Slovenska. ďakujeme nášmu fantastickému podpornému tímu zloženému z nasledovných dám: Veronika S., Katka, Agnieszka, Mirka, Veronika R. a z tlmočníčky Svetlany.
Počas prebiehajúceho projektu Biela Divočina 2012: Karpatská vlčia hliadka, sme veľmi nečakane naďabili na čerstvé medvedie stopy v pohoriach Veľká Fatra a Nízke Tatry. Prečo nečakane? Pretože bolo asi -25°C a snehová pokrývka mala v niektorých meistach hrúbku 1-2 metre! Keď som zostavoval správu pre WWF o medveďoch na Slovensku dostal som sa k článku lesníka K. Haláka, ktorý v ňom opisoval výskyt medveďov v Západných Tatrách v 80. rokoch 20. storočia. Spomínal znaky medveďov v zime, avšak nielen počas dní, ktoré predstavovali oteplenie, ale aj počas veľmi chladných dní. Nevedel som, či zmienenej informácii v článku veriť, alebo nie, ale majúc rovnakú skúsenosť, verím. Pracovníci Národného parku Veľká Fatra tiež našli stopy viacerých jedincov medveďa hnedého, taktiež sa objavilo v správach, že dva medvede boli aktívne v menej frekventovaných oblastiach Slovenského raja, možno kvôli neobyčajne dlhej a teplej jeseni. Jeden z našich včelárov mi v tom období takisto volal, že k elektrickému oploteniu, ktoré sme mu na Horehroní pomohli postaviť, sa priblížil medveď (nedostal sa však dnu).
Január
Konečne napadol sneh! A celkom dramatickým štýlom, s veľkou búrkou 14-15 januára zavial územie nášho výskumu akurát načas pre "Bielu divočinu: zimné pozorovanie vlka a rysa v Tatrách". Je to už tretí ročník projektu, v ktorom sa zúčastňujú dobrovoľníci z rôznych krajín, domáci, ochrancovia prírody, lesníci, vlastníci pôdy i poľovníci. Pod dohľadom skúseného odborného personálu dobrovoľníci sledujú vlky a rysy a zbierajú vzorky na následnú analýzu DNA. Jej výsledky nám umožnia stanoviť minimálny počet jedincov daného druhu a tiež spozorovať zmeny, ktoré by prípadne vyžadovali okamžitý zásah v prospech týchto druhov.
