Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt

Život medveďa

Mláďatá medveďa sa rodia v januári až februári v brlohu. Pri narodení vážia len okolo 400g, sú veľké asi ako morské prasiatka. Rodia sa málo vyvinuté. Približne po troch týždňoch sa im otvoria oči, ktorými sa začínajú orientovať v siedmom týždni. Čuch - najlepší zmysel u medveďa, ako aj sluch im začínajú úplne fungovať koncom druhého mesiaca. Mláďatá sú odkázané len na matkine mlieko, ktoré je veľmi výživné - má až 20% tuku (ľudské mlieko má len okolo 4%). Počas kŕmenia mláďat v brlohu medvedica môže stratiť až 40% svojej váhy.

Medvieďatá vychádzajú von asi po troch mesiacoch. Na začiatku sa medvedica zdržiava s nimi v blízkosti brloha, aby ich mohla chrániť, hoci aj pred iným medveďom. Samec sa na výchove nepodieľa. Matka ich postupne učí hľadať potravu, prekonávať prekážky, liezť na strom, schovať sa v prípade nebezpečenstva, ale ich aj trestá za neposlušnosť úderom labou. Medvieďatá sa aj samé pripravujú do života. Sú zvedavé, skúmajú svoje okolie, chytajú hmyz a navzájom sa hrajú, zápasia či naháňajú.

Keďže vo vyšších polohách je ešte sneh, ak sa nepodarí nájsť uhynuté zvieratá po zime, medvede musia zísť nižšie, kde už začala jar. Hľadajú si akúkoľvek dostupnú potravu. Je to hlavne mladá tráva, prvé byliny (napr. deväťsil alebo podbeľ). Častokrát zbierajú šípky alebo trnky, ktoré ostali z jesene, objedajú kôru a mäkké lyko a výhonky mladých stromov. Radi vyhrabávajú mraveniská a vyberajú larvy mravcov, taktiež chrobáky, ktoré vyhľadávajú pod kameňmi alebo starými pňami. Pri hľadaní potravy sa môžu dostať aj do blízkosti ľudských obydlí. S príchodom teplejších dní sa medvede opäť vracajú do vyšších polôh, kde je vegetácia ešte svieža.

Obdobie párenia trvá zväčša od konca mája do začiatku augusta. Jedine vtedy sa samec a samica zdržiavajú spolu. Ak má o medvedicu záujem viac medveďov, môže dojsť k zápasom medzi rovnako silnými jedincami, čo môže skončiť vážnym zranením či smrťou jedného z nich. Príznakom ruje môže byť hlasový prejav medveďov, škrabance a záhryzy na stromoch, vyšľapané chodníčky. Medvedica má tzv. latentnú graviditu. Vajíčko sa vyvíja až neskôr po oplodnení. Rôzna dĺžka tohto obdobia je príčinou pre rozdiely v dĺžke gravidity. To môže byť 6-8 mesiacov. Ak je medvedica v zlom fyzickom stave, oplodnené vajíčka odumrú. Medvedica máva každý druhý-tretí rok obyčajne 1-3 mláďatá. Mladé ostávajú s matkou 2-3 zimy. Medvedica ich odoženie len na čas ruje, potom sa k nej zas vrátia. Prvý rok narastú asi do polovičnej veľkosti svojich rodičov, ale až ako 10-ročné dosiahnu konečnú veľkosť. Staršie mláďatá, ktoré ostávajú s matkou a tohoročnými mladými, sa nazývajú pestúni.

Počas leta sa potrava medveďov obohatí a tvoria ju predovšetkým lesné plody ako maliny, čučoriedky, černice, neskôr brusnice. Bobule požierajú aj s listami. Dôležité je obdobie jesene, keď skonzumujú veľké množstvo, aby si vytvorili dostatočné tukové zásoby na zimu. Vtedy do jedálnička pribudnú tvrdé lesné plody ako bukvice, žalude, limbové oriešky. Z dužinatých sú to plody jarabiny, kaliny, šípok, či hrušky, jablká a slivky. Rastlinná zložka tvorí u medveďa hnedého u nás až 90% potravy. Zo živočíchov je to hlavne rôzny hmyz. Osie alebo včelie hniezda, kde hľadá plásty s medom, sú pre neho neodolateľnou pochúťkou, pričom sú bohaté na cukry, bielkoviny a iné výživné látky. Len málokedy sa mu podarí uloviť srnu alebo jeleňa, ak je to choré, mladé alebo staršie zviera. V minulosti boli tatranské potoky plné pstruhov, ktoré sú jeho obľúbenou potravou. Požiera tiež mäkkýše, dážďovky a iné bezstavovce.

Medvede obľubujú aj poľnohospodárske plodiny ako kukuricu a obilie - najmä ovos ale aj pšenicu, jačmeň a raž. Niekedy migrujú za bohatým zdrojom potravy aj na veľké vzdialenosti. Tak sa môže stať, že sa na jednom mieste zhromaždí aj viac jedincov, ktoré si vzájomne neprekážajú. Občas sa medveď stane nevítaným hosťom pre chovateľov dobytka či oviec.

V zimných mesiacoch sa medveď ukladá na "zimný spánok", ktorý sa nazýva hibernácia. Jeho telesná teplota sa zníži, spomalí sa tep a životné funkcie. Neprijíma žiadnu potravu. Tento "odpočinok" je pre medvede nevyhnutný v období nedostatku potravy. Taktiež je to vhodné obdobie, kedy prídu na svet mláďatá. Medvede si vyhrabávajú brlohy, pričom vyhľadávajú pukliny v skalách, vývraty, koreňové dutiny stromov, alebo využívajú ťažko dostupné skalné jaskyne, niekedy zaľahnú do kosodreviny či hustej mladiny ihličňanov. V brlohu ostávajú priemerne od novembra do marca - závisí to od dostupnej potravy, teploty počasia aj jedinca. Samica s mláďatami vychádza z brloha najneskôr.

V zajatí sa medvede dožívajú aj viac ako 40 rokov. V prírode je maximum okolo 30, ale vačšina medveďov neprežije tak dlho. Život medveďa je naozaj pestrý aj keď niekedy neľahký.