Medvede na Slovensku, Medveď na Slovensku, Bears Slovakia, Bear Slovakia

Vedecký výskum

Telemetria

Prvé výsledky vo výskume medveďov hnedých na Slovensku použitím rádiotelemetrie dosiahli Poliaci. Výskumníci z Tatranskiego Parku Narodowego a Instytutu Ochrony Przyrody PAN (Polska Akademia Nauk) odchytili niekoľko medveďov v Tatrách a Bieszczadoch na juhu Poľska, aby zmerali veľkosť územia používaného jednotlivými medveďmi ("domovský okrsok"), študovali spôsob ich života a lepšie porozumeli konfliktom vo vzťahu medveď–človek. Po použití anestézie boli medveďom nasadené obojky s rádiovysielačom. Nasledovne boli naspäť vypustené a ich pohyb bol sledovaný pomocou špeciálneho rádioprijímača.

Zistilo sa, že niektoré medvede prekročili hranicu na Slovensko. Počas rokov 2000-2003 medvedia samica v Tatrách používala územie 136 km2, sčasti v Poľsku a sčasti na Slovensku. Len počas jedného roka 2004, samec chytený v tom istom pohorí používal územie 170 km2, pričom približne polovica bola na uzemí Slovenska. Tzv. "domovský okrsok" obrovského samca chyteného v Bieszczadzkom Parku Narodowom bol ešte väčší, za menej ako rok sa pohyboval na území 266 km2.

Práca poľských výskumníkov ukázala, že veľkosť domovského okrsku doteraz bola výrazne podceňovaná na Slovensku, kde sa obyčajne predpokladalo, že medvede používajú územie 10-30 km2. Výsledky tejto štúdie tiež naznačujú neopodstatnenosť všeobecného presvedčenia, že medvedie samce sú silne teritoriálne a zanechávajú záhryzy na stromoch v snahe odplašiť menších jedincov, keďže je nepredstaviteľné, aby jeden jedinec mohol účinne strážiť také rozsiahle územie. Telemetrický výskum v Poľsku ako aj v Chorvátsku ukázal, že domovské okrsky jednotlivých medveďov sa prekrývajú, medvede nie sú silne teritoriálne. Medvede najčastejšie zanechávajú záhryzy na stromoch od apríla do júla, čo zodpovedá obdobiu ich párenia.

V Chorvátsku ako aj v Poľsku sa telemetriou zistilo, že medvede sa bežne pohybujú mimo národných parkov, čím sa dostávajú do bližšieho kontaktu s ľudskými sídlami. Neznamená to, že medvede sú "premnožené". Pretože sú to všežravce, konzumujú širokú škálu rastlín a hmyzu, medvede sa pohybujú medzi rozličnými lokalitami v rôznych ročných obdobiach využívajúc sezónne dostupnú potravu.

Výsledky práce poľských výskumníkov boli publikované v knihe "On, czyli prawie wszystko o tatrzanskim niedzwiedziu" autori F. Zieba a T.W. Kozica, Tatranski Park Narodowy, Zakopane, 2005, 120 strán.


Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt
Projekt BEARS Z našej činnosti Zapojiť sa do projektu Základné údaje Medvede u nás Život medveďa Mýtus a skutočnosť Medvede a ľudia Európske populácie Medvede vo svete Vedecký výskum Metodika výskumu Výsledky Publikácie Manažment Odstrel a ochrana Elektrické ohrady Pastierske strážne psy Bezpečnostné rady Vyhnite sa problémom Je tu medveď? Čo robiť pri stretnutí? Kedy sú nebezpečné Príhody Konflikty a riešenia Strety, útoky Odpadky Včelstva Hospodárske zvieratá Vzdelávanie Didaktické materiály Putovná výstava Besedy a výlety Náučný film Letáky Pre deti a mládež Súťaže Rok medvieďaťa Omaľovávanky Kvíz Galéria FAQ Pomohli nám	Vedecký výskum Telemetria Prvé výsledky vo výskume medveďov hnedých na Slovensku použitím rádiotelemetrie dosiahli Poliaci. Výskumníci z Tatranskiego Parku Narodowego a Instytutu Ochrony Przyrody PAN (Polska Akademia Nauk) odchytili niekoľko medveďov v Tatrách a Bieszczadoch na juhu Poľska, aby zmerali veľkosť územia používaného jednotlivými medveďmi ("domovský okrsok"), študovali spôsob ich života a lepšie porozumeli konfliktom vo vzťahu medveď–človek. Po použití anestézie boli medveďom nasadené obojky s rádiovysielačom. Nasledovne boli naspäť vypustené a ich pohyb bol sledovaný pomocou špeciálneho rádioprijímača. Zistilo sa, že niektoré medvede prekročili hranicu na Slovensko. Počas rokov 2000-2003 medvedia samica v Tatrách používala územie 136 km2, sčasti v Poľsku a sčasti na Slovensku. Len počas jedného roka 2004, samec chytený v tom istom pohorí používal územie 170 km2, pričom približne polovica bola na uzemí Slovenska. Tzv. "domovský okrsok" obrovského samca chyteného v Bieszczadzkom Parku Narodowom bol ešte väčší, za menej ako rok sa pohyboval na území 266 km2. Práca poľských výskumníkov ukázala, že veľkosť domovského okrsku doteraz bola výrazne podceňovaná na Slovensku, kde sa obyčajne predpokladalo, že medvede používajú územie 10-30 km2. Výsledky tejto štúdie tiež naznačujú neopodstatnenosť všeobecného presvedčenia, že medvedie samce sú silne teritoriálne a zanechávajú záhryzy na stromoch v snahe odplašiť menších jedincov, keďže je nepredstaviteľné, aby jeden jedinec mohol účinne strážiť také rozsiahle územie. Telemetrický výskum v Poľsku ako aj v Chorvátsku ukázal, že domovské okrsky jednotlivých medveďov sa prekrývajú, medvede nie sú silne teritoriálne. Medvede najčastejšie zanechávajú záhryzy na stromoch od apríla do júla, čo zodpovedá obdobiu ich párenia. V Chorvátsku ako aj v Poľsku sa telemetriou zistilo, že medvede sa bežne pohybujú mimo národných parkov, čím sa dostávajú do bližšieho kontaktu s ľudskými sídlami. Neznamená to, že medvede sú "premnožené". Pretože sú to všežravce, konzumujú širokú škálu rastlín a hmyzu, medvede sa pohybujú medzi rozličnými lokalitami v rôznych ročných obdobiach využívajúc sezónne dostupnú potravu. Výsledky práce poľských výskumníkov boli publikované v knihe "On, czyli prawie wszystko o tatrzanskim niedzwiedziu" autori F. Zieba a T.W. Kozica, Tatranski Park Narodowy, Zakopane, 2005, 120 strán.