Vedecký výskum

Automatické kamery

Automatické kamery vyhotovujú snímky alebo krátke videozáznamy po ich aktivácii pri vstúpení zvieraťa pred objektív. Kamery umiestňujeme na pravidelné prechody zveri, k zdrojom potravy a vody, na miesta jej oddychu a pod. Spúšťanie záznamu je podmienené prerušením laserového lúča, pohybom zvieraťa, jeho telesnou teplotou alebo kombináciou viacerých. Výkonný blesk, príp. infračervený žiarič umožňujú robiť záznamy aj počas noci. Podľa typu použitej pamäťovej karty môžu uložiť až niekoľko tisíc snímok. Ku každej snímke zaznamenávajú ďalšie charakteristiky, ako napr. dátum, čas, teplotu, fázu mesiaca, príp. GPS polohu.

Pri získaní väčšieho množstva záznamov môžeme jednotlivé zaznamenané jedince medzi sebou dobre rozlišovať na základe odchýlok v sfarbení srsti, veľkosti, počtu mláďat, typu parožia, poranení apod. Dlhodobejším sledovaním môžeme získať informácie o vývoji vekovej a sexuálnej štruktúry svoriek, čried, skupín či rodín. Veľkou výhodou tejto metódy je aj to, že zariadenia zaznamenávajú všetky skupiny živočíchov vyskytujúcich sa v sledovanom území. Význam naberá najmä ako doplnková metóda popri ďalších moderných metódach, napr. pri telemetrii umožní získať množstvo detailných informácií o koexistencii jednotlivých označených aj neoznačených zvierat v zistených domovských okrskoch. Jej prednosťou je aj nízka cena, nenáročnosť obsluhy a neinvazívnosť.

Metóda automatických kamier je vo svete bežne používanou metódou približne od začiatku 80-tych rokov (Seydack 1984, Griffiths & Van Schaik 1993, Zielinski & Kucera 1995). Využitie našla najmä pri plachých a utajeným spôsobom života žijúcich živočíchoch. Napr. v pohorí Swan Montains, Montana bola pomocou nej monitorovaná populácia medveďa grizly (Mace at al. 1990, 1994, Mace & Waller 1997). Ako veľmi efektívna sa tiež ukázala pri sledovaní tigrov v Indii (Karanth 1995), ktoré bolo možné na získaných snímkach dobre medzi sebou rozlíšiť vzhľadom na ich prirodzené pruhovanie.

V roku 2007 prebehlo v záujmovom území CHKO Poľana – Biosférická rezervácia (lokalita Príslopy 1100 m.n.m.) testovanie automatických kamier pri výskume a monitoringu medveďa hnedého (Ursus arctos). Výsledky prispeli k poznaniu početnosti, pravidelnosti výskytu a zákonitostiam medzidruhových a vnútrodruhových vzťahov v tejto lokálnej mikropopulácii.

Ing. Jozef Bučko
Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen
Národné lesnícke centrum
fotopasce.e-business.sk