Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt

Z našej činnosti v roku 2012

December

Zimu sme boli tento rok nútení privítať doslova zo dňa na deň, sneh už z noci z 2. na 3. decembra ráno pokrýval veľkú časť krajiny. O dva dni na to sa zima prejavila prvými naozaj nízkymi teplotami, v Liptovskej Porúbke bolo -12°C a 9. decembra teplota klesla dokonca na -17°C. Zdalo sa, že to bude stačiť na to, aby sa medvede odobrali do brlohov k svojmu zimnému spánku, a zároveň že pre tento rok sa tak skončia problémy s medveďmi potulujúcimi sa okolo rekreačných zariadení a obytných zón vo Vysokých Tatrách. Mimochodom, nedávno sme dostali z Tatier správy, že spreje proti medveďom, ktoré sme miestnej polícii a zamestnancom národného parku poskytli, efektívne plnia svoju úlohu. V Tatrách je medvede, hlavne ide o samce, možné vidieť začať vychádzať z brlohov už v druhej polovici februára. Obmedzene je ale takisto možné zazrieť medvede aktívne aj počas skorších zimných mesiacov, najmä v prípade zvýšenia teplôt alebo prítomnej ponuky lákavého jedla v okolí. Medvedice s mláďatami však zvyčajne vychádzajú najskôr koncom marca, alebo, a to častejšie, až v apríli.

November

Spolu s dlhoročným kamarátom a bývalým spolužiakom z Univerzity v Cambridge, odborníkom v odbore prírodných vied a doktorom medicíny, Dr. Alexom Dixonom, sme za 4 dni trvania kurzu zmapovali trasu v dlžke 32 km, ťahajúcu sa pozdlž lesných ciest, turistických a poľovníckych chodníkov, a i v miestach, kde bolo potrebné vytvárať úplne novú stopu. Pokryli sme reprezentatívnu vzorku ekosystémov, medzi inými napríklad pralesy, obhospodarované lesy, viaceré typy otvorených plôch, a to ako v údoliach pod 750 m.n.m. tak až po svahy pohorí nad 2000 m.n.m., od slovensko-poľských hraníc až po Slovenské Rudohorie. Napriek tomu, že sme v teréne strávili prakticky celý deň a všetky časti dňa, vrátane času po zotmení, nenaďabili sme na žiadne medvede ani na nijaké pobytové znaky medveďa. Nečakane, nasledujúci deň, počas prechádzky s naším psom Shirou, Svetlana v nadmorskej výške niečo pod 700 m.n.m. natrafila na medvedie výkaly - viditeľne po konzumácii jablk, iba niekoľko sto metrov od nášho domu.

Už viackrát sme sa presvedčili, že netreba isť ďaleko do divočiny na to, aby človek zazrel jedince z radov veľkých šeliem. V závislosti od ročného obdobia, nižšie položené územia lesných a lúčnych ekotónov (okrajov lesa) môžu poskytovať rovnako veľa, ak nie viac možností tieto druhy vidieť. Inými slovami, zistenia z terénnych výskumov častokrát vyvracajú bežné tvrdenie, že medvede prichádzajú do blízkosti obydli pretože v horách je ich 'plno'. Pre ilustráciu, jedným z dôvodov, z ktorých sa medvede môžu priblížiť k ľudským príbytkom, môže byť napríklad nejaký dobre vonajúci zdroj jedla. Minulý mesiac som bol povolaný zamestnancami miestneho hotela k situácii, kedy bol v okolí pozorovaný medveď. Keď som sa vybral preskúmať okolie, našiel som zvyšky mladého zvieraťa, pravdepodobne prasaťa, ktoré niekto odhodil asi 200 m od hotela, namiesto toho, aby sa s nimi naložilo v súlade s hygienickými normami. Prirodzene, podobné situácie majú potenciál pritiahnuť druhy zdochlinožravcov, medzi ktoré patrí aj medveď hnedý.

Október

Fotopasca typu Bushnell Trophy Cam, na ktorú sme získali prostriedky od organizácie The Wolves and Humans Foundation, a ktorú sme nainštalovali na monitorovanie jedného z našich elektrických oplôtkov, zachytila 11. októbra o 22:41 medveďa. Medveď prešiel popri oplôtku v tesnej blízkosti, avšak nespôsobil na úľoch, ktoré má oplôtok za úlohu chrániť, nijakú škodu. Od 22. mája, odkedy prebehla inštalácia, boli už na záberoch zachytené aj iné druhy živočíchov. Najčastejšie to bol srnec hôrny (samec a samica s mladými), ale tiež veverica, zajac, kuna či líška.

Záleží nám na tom, aby sa problémy s medveďmi riešili efektívne a aj s ohľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí. Preto sa naša organizácia rozhodla v rámci spolupráce za účelom urgentného zásahu na odplašenie medveďa zdržujúceho sa v intraviláne obce resp. zabezpečenie bezpečnosti človeka či ochrany jeho majetku darovať Mestskej polícii Vysoké Tatry a ŠOP SR - správa TANAPu dokopy 10 ks spreja na medvede, ktoré môžu byť použité na riešenie situácie v Tatrách. Účinnosť spreja na medvede bola potvrdená nezávislým vedeckým výskumom (Smith et al. 2006). Podľa odporúčaní medzinárodnej komisie odbornikov na medvede, sprej má mať min. 225g, obsah 1-2% capsaicinu, dosah aspoň 7,5 m, pri striekaní vytvoriť clonu, obsahovo poskytnúť aspoň 6 sekúnd postreku. Sprej, ktorý ponúka naša organizácia od firmy Counter Assault splňa všetky tieto kritéria. Okrem toho výrobcovia pracujú na jeho zdokonaľovaní už viac ako 20 rokov a ich výrobky používajú mnohé štátne a medzinárodné inštitúcie.

Ráno síce vôbec nevyzeralo sľubne, avšak sobota 13. októbra bola napokon príjemný slnečný deň, ako stvorený pre slávnostné otvorenie rekreačného strediska v blízkosti Banskej Bystrice - Sásovská dolina. Primátor Banskej Bystrice, pán Peter Gogola, pred tým, ako prestrihol pásku, prečítal úryvok z víťazného príspevku literárnej súťaže pre miestne základné školy. Autorkou je žiačka Vladimíra Messerschmidtová. "Na začiatku lesa videl môj spolužiak neskutočne veľkú kopu odpadkov. Prečo ľudia takto znečistujú prírodu? Neuvedomujú si, že škodia iba sami sebe? Keby si každý človek zobral so sebou všetky zbytočné obaly, fľaše..., ktoré si na opekačku doniesol, nikdy by sa nezhromažďovala žiadna kopa odpadkov."

Zrevitalizované rekreačné stredisko vyzerá krásne a je efektívne vybavené bezpečnostnými značkami indikujúcimi prítomnosť medveďov v oblasti. Naša organizácia prispela jedným kontajnerom proti medveďom, ktorý sme získali vďaka finančnej podpore fondu Alertis. Podobný kontajner bol v roku 2008 umiestnený v blízkosti odpočívadla pri Starých Horách. Neustrážilo sa, aby jeho funkcia bola dlhodobejšie plnená. Ako som prechádzal týmto miestom, všimol som si, že ho už s najväčšou pravdepodobnosťou úplne odstránili. Môžeme dodať prostriedky na zlepšenie súčasnej situácie a riešenie problému. Avšak, ako napísala Vladimíra, je na ľuďoch, aby sa k tejto novej možnosti postavili správnym spôsobom.

Chopil som sa príležitosti vyjsť si troška do okolia. Je tu nádherne, napriek lokalizácii v blízkosti mesta. Mozaika lesov, pasienkov a lúk nielenže je už na pohľad milá, ale navyše priťahuje aj mnohé voľne žijúce druhy živočíchov. Tak ako sa mi naskytol pohľad na líšku poľujúcu na hlodavce, trochu ma vyplašil zajac schovávajúci sa vo svojom pelechu, vybehnuvší z neho v poslednom možnom momente prekvapenia, tak mi vôbec neprišlo zvláštne, že som naďabil vo vzdialenosti menej ako 1,5 km od rekreačnej zóny na medvedí trus, zložený z veľkej časti z jablk. Ak sa zabezpečí, že grily a miesta na grily ostanú čisté a bez zvyškov, tie sa vyhodia do kontajnerov zabezpečených proti medveďom, a prijmú sa ďalšie rozumné preventívne opatrenia, je možné tak pre ľudskú, tak aj pre medvediu populáciu užívať si príjemné stránky danej lokality. Bez vzájomných konfliktov.

September

Louis Liebenberg, odborný pracovník Harvardskej univerzity (odbor Humánna evolučná biológia), autor "The Art of Tracking: The Origin of Science" ("Umenie stopovania: Počiatok vedy"), je toho názoru, že odveké schopnosti stopovania zvierat môžu, a mali by byť zrevidované a pretvorené do novej vedy. Tá by mala potenciál širokého využitia v odbore ochrany prírody. Výskum stôp a iných pobytových znakov živočíchov sú užitočným prostriedkom monitoringu "divej" prírody, pretože ide o nízko-nákladové, neinvazívne metódy (t.j. nevyžadujú priamu manipuláciu ani disturbanciu živočíchov pozorovaním), rýchle na prevedenie a poskytujú širokú škálu informácií. Pravdaže, aby boli znaky presne a dôsledne identifikované, interpretované, je potrebné mať spoľahlivý a dôveryhodný zber dát.

S úmyslom zlepšiť si naše praktické schopnosti stopovania sme organizovali tréningový kurz založený na práci v terénne, vedený Davidom Moskowitzom, držiteľom certifikátu "Stopára špecialistu" (Track and Sign Specialist Evaluator) z Cypertracker Conservation. Dvojdňový kurz sledoval formát profesionálnych certifikovaných eventov stopovania. Účastníci boli Davidom zakaždým požiadaní vysloviť svoje domnienky týkajúce sa stôp, od "čohokoľvek", akokoľvek jasných či nejasných: ktoré zviera ich mohlo zanechať, bežalo či kráčalo, ktorá stopa patrí ktorej labe...? Nasledovala diskusia o tom, po ktorých charakteristických znakoch sa pri stopovaní obzerať, o metódach interpretácie toho-ktorého znaku a stopy, o znakoch, ktoré môžu zmiasť. Celkovo išlo o vysoko edukačnú a zároveň i veľmi príjemnú skúsenosť.

Prístupné a zaujímavé okno do života zriedkavých a skrytých živočíchov, stopovanie je tiež vynikajúcim prostriedkom na enviromentálne vzdelávanie. Hneď po školení s Davidom Moskowitzom sme mali možnosť sa stretnúť so študentmi a učiteľmi až z desiatich krajín sveta, ktorí nás požiadali o pomoc v rámci zaujímavého projektu Comenius pod názvom "Kto sa bojí veľkého zlého vlka?". Nebolo to naše prvé stretnutie, lebo v januári sme poľských a slovenských študentov mali možnosť zobrať na stopovačku za šelmami v snehom zapadanej krajine. Našou úlohou ich bolo oboznámiť so skrytými znakmi znakmi zvierat v prírode a naši sprievodcovia Jakub, Jörn a Svetlana po čerstvom stopárskom školení s Davidom mohli tak ukázať svoje zručnosti a vedomosti. Bolo úžasné sledovať ako s nadšením obdivovali stopy medveďa v blate, z ktorých sme vyrobili sadrový odliatok.


Foto: Vladimír Bartoš

August

Koncom mesiaca mal vidieť medveďa v lese nad svätojurskými vinohradmi miestny poľovník. Rychlo sa začali šíriť aj fámy a názory typu "v tejto oblasti medvede žili naposledy okolo roku 1600" a "výskyt medveďa v tunajšom regióne je jasným znakom premnoženia tejto zveri".

Výskyt medveďa hnedého je v Malých Karpatoch v súčasnosti neobvyklý. Hoci v 19. storočí sa v danom území vyskytoval normálne, neskôr bol vyhubený človekom. Avšak bol zrejme odvtedy v pohorí občas. Svetoznámy slovenský poľovník Pavel Hell vo svojej knihe z roku 1999 "Medveď v slovenských Karpatoch a vo svete" píše: "...aj v Rakúsku v roku 1982 pozorovali neďaleko Viedne medvedicu s dvoma medvieďatami, ktorá sem prišla asi cez Malé Karpaty." Dr. Georg Rauer, zaoberajúci sa manažmentom veľkých šeliem na Výskumnom inštitúte manažmentu voľne žijúcich živočíchov, Univerzita veterinárnej medicíny vo Viedni informuje, že 12. júla 1982 dvaja rôzni ľudia zaznamenali medvedicu s 2 alebo 3 mláďatmi v okolí Marcheggu. Taktiež 14. júla 1982 ďalší dvaja ľudia videli jedného jedinca ako aj medvedicu s mláďatmi pri Bisambergu, blízko Viedne. články v novinách v tom čase oznámili, že poľovníci našli ich stopy. Nesúhlasíme teda s názorom, že územie Malých Karpát nie je "prirodzeným" domovom medveďov. Či ľudia sú alebo nie sú ochotní tu v 21. storočí medvede opäť tolerovať, je samozrejme iná otázka.

Júl

Sásovská dolina spadá do pohoria Starohorských vrchov, ktoré tvoria prirodzené rozhranie medzi pohoriami Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Nízke Tatry. V rámci grantového programu "Pohoda za mestom 2012" získalo mesto Banská Bystrica podporu na realizáciu projektu Sásovská dolina - zelené miesto pre oddych. V spolupráci so Združením saleziánskej mládeže plánujú nainštalovať drobnú architektúru, upraviť vodný prvok a zaviesť pravidlá trvalo udržateľného využívania priestoru pomocou informačnej tabule. Keďže celé územie je zaradené do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry, predstavitelia NAPANT-u mali požiadavky - "Odpadkové koše je nutné riešiť tak, aby ich obsah nebol prístupný divožijúcim živočíchom ako sú najmä medveď hnedý, ktorý sa sem z času na čas zatúla a voľne prístupné odpadky by ho naučili sem chodiť častejšie, taktiež je potrebné vyriešiť pravidelný odvoz odpadu tak aby sa tu nehromadil." Je úžasné vidieť, že sa informácie dostávajú do povedomia! Mesto nás požiadali o pomoc a sme veľmi radi išli sa pozrieť.

Jún

V správach sa opäť objavili informácie o medveďoch vo Vysokých Tatrách, ktoré sa dostali k obsahu smetných košov. Minulý rok sme poslali bežne používaný typ kontajnera v podmienkach Slovenska do USA na otestovanie jeho schopnosti odolať aktivitám medveďov. Experti v tejto oblasti zhodnotili tento typ kontajnera ako absolútne nevhodný pre oblasti s výskytom medveďov a skonštatovali, že by bolo vhodné naň vypracovať úplne nový návrh. Avšak vzhľadom na to, že kontajnery zhodnotené v štúdii ako nevhodné, sú na Slovensku (a nielen) bežne používané a veľmi časté, sa ako vhodné riešenie ukázalo navrhnutie dodatočného príslušenstva k existujúcim kontajnerom. Na projekte vytvorenia tejto modifikácie, ktorá by nevyžadovala kompletnú výmenu kontajnerov v oblastiach výskytu medveďa hnedého, spolupracujú so svojím tímom Gregg Losinski z Interagency Grizzly Bear Committee a Jeff Crighton z Haul-All Equipment Ltd..

V strednodobom a dlhodobom meradle je však potrebné vybudovať lepší systém nakladania s odpadom v Tatrách a s náväznosťou na to vytvoriť vzdelávaciu kampaň, ktorá by informovala domácich obyvateľov i návštevníkov a zvýšila povedomie o tom, že 'prikrmovanie' akýchkoľvek prirodzených obyvateľov našich pohorí z radov fauny potravou z kontajnerov nie je správne, nie je prirodzené a je potrebné tomu zabrániť. Ako príklad efektívneho a úspešného programu z tejto oblasti môže slúžiť skúsenosť z miest Canmore a Banff. Podarilo sa im s dobrými výsledkami aplikovať skutočnosť, že "Najefektívnejšou cestou, ako ochrániť človeka i medvede je neumožniť medveďom prístup k ľudskej potrave, jej zvyškom a odpadom." Toto je prístup, ktorý hlásame už od rozbehnutia projetu BEARS v roku 2003. Na našom poslednom workshope o manažmente medveďov, ktorý sa konal 21.-22. Júna 2012, som informoval účastníkov o najefektívnejších cestách ako sa vyhnúť škodám spôsobených medveďom hnedým. Tieto boli prezentované na marcovom Medzinárodnom workshope o konfliktoch medzi medveďmi a ľuďmi, v poradí štvrtom, ktorý sa venoval tejto problematike.

Od roku 2000, kedy sme začali s formou ekoturizmu založenou na pozorovaní mäsožravcov, sme umožnili vidieť to najlepšie zo slovenskej prírody mnohým záujemcom. Prečo tento rok neskúsiť túto lahôdku v podobe rodinného výletu na Deň detí? Pre zhodnotenie nedávnej aktivity v území sme skontrolovali údaje kamerovej pasce, no po medveďoch neboli ani stopy. Na zázname bola ale zachytená kuna a jeden srnec. Počas večernej búrky sme sa vybrali na lúky, kde sa nedávne pozorovania zveri končili úspechom. Ako prvú sme spozorovali skupinku diviakov s prasiatkami, kŕmiacu sa na poli. Dážď takmer utíchol, objavila sa dúha a my sme zazreli i srny a jelene. A zrazu, ako pomaly už sadala tma, Matúško vyriekol, že vidí medveďa...

...a naozaj mal pravdu. Dospelý medveď, pravdepodobne samica, kráčala otvorenou rozľahlou lúkou. V jednom okamihu míňala srnca len na pár metrov, on sa však nenechal rušiť. O pár minút na to istú lúku doklusal mladý medveď, pravdepodobne to bolo mláďa dobiehajúce za matkou. Ako by to nestačilo, na lúke sa objavil tretí medveď a vzal to po rovnakej trase ako predchádzajúce jedince. Išlo o veľkého medveďa, pohyboval sa pomaly, striedavo dvíhajúc hlavu a zase ňuchajúc pri zemi, čo ponúka predpoklad, že to bol dospelý samec, ktorý hľadá partnerku na párenie (prebieha práve sezóna rozmnožovania). Bol to pre všetkých, najmä pre 8-ročného Matúša a 3-ročného Jerguša, skutočne skvelý zážitok.

O dva dni na to sme sa na rovnaké miesto dostavili opäť, s novými návštevníkmi. Pozorovali sme matku medvedicu s dvoma mláďatami, pasúcimi sa na okraji priľahlého lesa. Keď ich znenazdajky vystrašil zvuk prichádzajúceho automobilu, rozbehli sa po lúke, samica dvíhajúc sa na zadné laby úzkostlivo sa obzerajúc, či ich to čosi ešte prenasleduje, mláďatká sa zo všetkých síl snažili mamu dobehnúť. Nasledujúce dva dni sme strávili v Národnom parku Nízke Tatry, kde sme v celej dlžke prešli Jánsku i Štiavnica dolinu. Náš výstup na hrebeň pod ďumbierom bol ocenený zhliadnutím kamzíkov, svišťov, orlov skalných a samca jeleňa. Následne sme zišli do nižších polôh pohoria, do zóny kosodreviny a zóny lesa. Rozloženie pobytových znakov jasne ukázalo, že medvede sa koncentrujú v nižších polohách, v údoliach, na lúkach, ktoré v tomto období roka predstavujú najlepšie nálezisko potravy.

Máj

Opäť sme v tomto ročnom období dokázali pre našich klientov 'vystopovať' medvede. Sprievodca Peter Bedo píše: "Oplatilo sa vyjsť o 3:30 ráno. Jon najprv zazrel samicu s mláďaťom. Už celá skupina sme neskôr mali výborný výhľad na iného medveďa, ktorý bežal otvorenou krajinou. Videli sme mnoho jeleňov a sŕn, skvelý bol tiež výhľad na líšky (minimálne tri rôzne) 'poľujúce' na myši a tiež na dvoch orlov krikľavých." S Kurtom a jeho skupinou sa nám podarilo odfotiť matku medvedicu s mláďaťom vyhrabujúcim mravenisko. Nachádzali sa 180 metrov od nás (zmerané laserovým diaľkomerom, ktorý sme zakúpili kvôli projektu pozorovania kamzíkov, ktorý je na programe budúci mesiac). A zaregistrovali sme nový rekord - najmladší účastník má hodnotu 4 roky. Bol celý čas potichu - perfektný!

22. mája som mal jedinečnú možnosť z prvej ruky 'okúsiť' inú stránku medveďa. Išiel som s miestnym včelárom obzrieť jeho úle a na mieste sme zistili, že len pred pár hodinami sa do nich snažil dostať medveď. Pri jeho snahe sa ale úle zo základne nevytrhli, ale zapadli naspäť, a tak jediná pozorovaná škoda je mierne poškodený základný stupeň a odtlačené a vyryté stopy aktivity medvedích láb. Ako mi vysvetlil pán Uličný, včelár a dotknutý subjekt tejto medvedej aktivity, škoda takéhoto charakteru je v podstate len nepríjemnosťou a nemá zmysel požadovať akékoľvek kompenzácie. Takéto prípady teda môžu prebiehať často, a bez toho, aby boli zachytené v akýchkoľvek oficiálnych záznamoch a štatistikách.

Aby sme predišli ďalším škodám, tak sme s pánom Uličným ešte v ten deň natiahli elektrický plot Hotline a monitorujeme túto oblasť s očakávaním možného návratu medveďa. Ide o šiesty elektrický plot ktorý sme natiahli od októbra roku 2008. Zatiaľ majú voči medveďom 100% úspešnosť.

Apríl

Záujem o sprej proti medveďom stúpa a dostali sme naň viacero veľkých objednávok. Zdá sa, že štyri roky po tom, ako začal byť dostupný na Slovensku, si ľudia začínajú uvedomovať, že je to naozaj dobrá investícia. Skutočne je: z nezávislého výskumu vyšlo, že v 98% prípadoch stretnutia človeka s medveďom vo voľnej prírode nedošlo k poraneniu (vo zvyšných 2% išlo o drobné poranenie), a stretnutie nevyžadovalo zabitie medveďa.

Pri návrate z Bratislavy (dodanie sprejov proti medveďom štátnej inštitúcii) na Liptov som sa zastavil na mieste, kde aktuálne dochádza k výstavbe novej etapy diaľnice D1/E50 blízko obce Turany. Z fondov Európskej únie sa financuje projekt, ktorého časť prechádza významnou trasou, ktorou viaceré živočíšne druhy, vrátene medveďa hnedého a viacerých veľkých cicavcov migrujú medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra. Výsledky genetickej analýzy vzoriek, ktoré získali v spolupráci s ďalšími pracovníkmi Martin Straka a prof. Ladislav Paule z Technickej Univerzity vo Zvolene, dokladujú, že ide o jednu z posledných takýchto trás. V súčasnosti je pri tabuli so znakom Európskej únie ešte iná, výstražná dopravná značka 'Pozor, zver!'. Výber tohto miesta na projekt je, s prepáčením, nešťastný, a v tejto fáze je už len kľúčové, aby výstavba zahŕňala aj prvok na ochranu živočíchov na pozemných komunikáciách (podchod, nadchod), ktorý bude umožňovať migráciu a disperziu jedincov jednotlivých druhov, a nevzniknú tak izolované mikropopulácie.

Na pozorovanie medveďov, ich prirodzeného prostredia a interakcií s ľuďmi naďalej používame viaceré techniky. Okrem tradičného pozorovania a stopovania v teréne či využívania kamerových pascí je to aj technika GPS (Global Positioning Systems) a využitie GIS (Geographic Information Systems). Bez finančnej podpory či už Vlády SR alebo Európskej únie je náročné to finančne pokryť. Od založenia Slovak Wildlife Society v roku 1998 bolo našou prioritou vždy získavať prostriedky z externých zdrojov a podporiť tak lokálnu ekonomiku Slovenska. Veľká väčšina získaných finančných prostriedkov pochádza teda zo zahraničia. Sme veľmi vďační našim dlhoročným partnerom, najmä nadácii Alertis a spoločnosti The Wolves and Humans Foundation, ktoré nám poskytujú prostriedky prostredníctvom grantov a dodávajú vybavenie. ďakujeme tiež mnohým ďalším organizáciám i jedincom, ktorí nám pomohli počas našej 14-ročnej existencie.

Marec

Vďaka grantu nadácie Living with Wildlife Foundation som mohol vycestovať na 4. ročník medzinárodného workshopu 4th International Human-Bear Conflicts Workshop v Missoula, v štáte Montana, USA. Podujatia sa zúčastnili experti v problematike prevencie negatívnych výstupov z interakcie medveď-človek. Okrem prípravy posterovej prezentácie, som bol pozvaný aj ako rečník, a to na tému "Skúsenosti s konfliktami medzi človekom a medveďom v pohorí Karpát na Slovensku". Pravdaže väčšina zúčastnených bola z USA a z Kanady, ale našli sa aj participanti napr. z Fínska, Japonska. Bolo zaujímavé sledovať, že napriek obrovskej diverzite lokalít, o ktorých sa pojednávalo, prípady a možnosti riešenia boli v podstate rovnaké. Podčiarkoval sa význam zabezpečenia potravy, jej zvyškov a iných prvkov, ktoré môžu atrahovať zvieratá, proti nim. Prezentovali sa napríklad najnovšie typy medveďom odolných kontajnerov a najefektívnejšie parametre elektrických oplotení.

Zúčastniť sa workshopu znamenalo takisto vidieť viac zo Skalistých hôr a z práce a snahy, ktorá bola vykonaná v problematike spolužitia s veľkými mäsožravcami v kanadských provinciách Alberta, Britská Kolumbia, a v štátoch USA - Montana, Idaho a Wyoming, a to nie len v chránených územiach, ale tiež v okolitých farmárskych osídleniach, kde rozšírenie medveďa grizlyho a tamojších populácií vlka viedli k rovnakým problémom, akým čelíme na Slovensku my. Stretol som sa s viacerými rančermi v povodí Blackfoot, žijúcimi v kontakte s veľkými predátormi. Jeden z nich, Tom, mal na svojom pozemku tú česť už s medveďom grizlym, s vlkmi, s medveďom baribalom (Ursus americanus), kojotmi či dokonca pumou (Puma concolor). Racionálny spôsob hospodárenia a dobre zasadené elektrické oplotenie však eliminovali väčšinu problémov s divokou faunou. Moje veľké ďakujem patrí všetkým, vďaka ktorým bol a bude tento výlet nezabudnuteľným zážitkom, najmä Mikeovi Gibeauovi a jeho rodine, Greggovi Losinskemu a rodine, Sethovi Wilsonovi a rodine, Johnovi Paczcowskemu, Steveovi Primmovi, Steveovi Michelovi, Steveovi Cainovi and Kate Wilmotovej.

Gregg so synom ma vzali do centra Grizzly & Wolf Discovery Center v Západnom Yellowstone. Dané zariadenie nielenže ponúka návštevníkom vidieť zvieratá ale disponuje aj úžasným vzdelávacím programom o tom, ako bezpečne žiť a cestovať v krajine medveďov. Centrum spolupracuje s vládou i s nevládnymi organizáciami na programe testovania nových kontajnerov a ich schopnosti skutočne odolávať medveďom.


Photographs: Seth Wilson, Ben Losinski, Robin Rigg

Jedným z vrcholov výletu bol samotný Yellowstoneský národný park. Bol len začiatok sezóny, takže návštevníkov bolo málo, ale prvé medvede už začali byť aktívne. Dúfal som, že uvidím aj bizóny americké, a naozaj som neprišiel skrátka: roztrúsených okolo vodných plôch i na suchých planinách ich boli stovky. Spozorovali sme tiež štyri kojoty trhajúce mäso z tela mŕtveho bizóna, ktorý deň predtým uviazol v bahne. K mŕtvole sa v noci priblížil aj grizly, a keď vyšlo slnko, na scénu vyšiel tiež orol bielohlavý, zatiaľ čo stále väčší počet krkavcov čakal, kedy príde rad na nich. Následne sme sa pridali k skupine verných pozorovateľov vlkov v údolí Lamar Valley, a stali sme sa tak ďalšími, ktorí v tomto prekrásnom regióne mali tú česť vlkov vo ich prirodzenom prostredí vidieť.

Február

Náš tretí workshop na tému „ako manažovať medvedie populácie“ sa konal 2-3.februára, za prítomnosti Dr. Alistaira Batha. Bol zameraný na kľúčové otázky, ktoré musia byť prediskutované a zodpovedané, aby sa dokončil národný plán manažmentu medvedích populácií. Pracovná skupina identifikovala ako kľúčové nasledovná témy: vzdelávanie, problémové jedince medveďa hnedého, kompenzácie za škody, prevencia škôd, vedecký monitoring, legislatíva, veľkosť populácie, rozšírenie, regulácia usmrtením. Všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že lov medveďov by mal byť za určitých podmienok povolený. Viaceré otázky je potrebné prediskutovať hlbšie, napríklad: kedy by lov mal byť povolený, kde a prečo, štruktúra poľovania, koľko jedincov by malo byť zastrelených, kým by mali byť zastrelené, a stanoviť jasné podmienky predstavujúce už ilegálny lov. Alistair vyslovil obľúbené spojenie "súhlas so všetkým". Nie je jednoduché ho dosiahnuť, ale predstavuje jedinú reálnu cestu, ktorou možno vytvoriť plán manažmentu a implementovať ho do praxe, nie len nechať ho ležať na poličke bez možnosti aplikácie v podmienkach Slovenska. ďakujeme nášmu fantastickému podpornému tímu zloženému z nasledovných dám: Veronika S., Katka, Agnieszka, Mirka, Veronika R. a z tlmočníčky Svetlany.

Počas prebiehajúceho projektu Biela Divočina 2012: Karpatská vlčia hliadka, sme veľmi nečakane naďabili na čerstvé medvedie stopy v pohoriach Veľká Fatra a Nízke Tatry. Prečo nečakane? Pretože bolo asi -25°C a snehová pokrývka mala v niektorých meistach hrúbku 1-2 metre! Keď som zostavoval správu pre WWF o medveďoch na Slovensku dostal som sa k článku lesníka K. Haláka, ktorý v ňom opisoval výskyt medveďov v Západných Tatrách v 80. rokoch 20. storočia. Spomínal znaky medveďov v zime, avšak nielen počas dní, ktoré predstavovali oteplenie, ale aj počas veľmi chladných dní. Nevedel som, či zmienenej informácii v článku veriť, alebo nie, ale majúc rovnakú skúsenosť, verím. Pracovníci Národného parku Veľká Fatra tiež našli stopy viacerých jedincov medveďa hnedého, taktiež sa objavilo v správach, že dva medvede boli aktívne v menej frekventovaných oblastiach Slovenského raja, možno kvôli neobyčajne dlhej a teplej jeseni. Jeden z našich včelárov mi v tom období takisto volal, že k elektrickému oploteniu, ktoré sme mu na Horehroní pomohli postaviť, sa priblížil medveď (nedostal sa však dnu).

Január

Konečne napadol sneh! A celkom dramatickým štýlom, s veľkou búrkou 14-15 januára zavial územie nášho výskumu akurát načas pre "Bielu divočinu: zimné pozorovanie vlka a rysa v Tatrách". Je to už tretí ročník projektu, v ktorom sa zúčastňujú dobrovoľníci z rôznych krajín, domáci, ochrancovia prírody, lesníci, vlastníci pôdy i poľovníci. Pod dohľadom skúseného odborného personálu dobrovoľníci sledujú vlky a rysy a zbierajú vzorky na následnú analýzu DNA. Jej výsledky nám umožnia stanoviť minimálny počet jedincov daného druhu a tiež spozorovať zmeny, ktoré by prípadne vyžadovali okamžitý zásah v prospech týchto druhov.