Úvod O nás Denník Kniha návštev e-Shop Ako pomôcť Viac Kontakt

Z našej činnosti v roku 2007

December

Podarilo sa urobiť poriadok s komunálnym odpadom v Harmanci, časti Strelnica. Obecný úrad a poslanec pán Ing. Štrbák v spolupráci so Spoločnosťou pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou (SWS) zabezpečili oplotenie kontajnerov, okolo ktorých sa hromadil neporiadok. Tento nielen na pohľad nepotešil, ale keďže kontajnery sú pri bytovkách v tesnej blízkosti lesa, prilákali aj divé zvieratá vrátane medveďov. Práve tu si v nedávnej minulosti medveď zvykol kŕmiť sa odpadkami do takej miery, že musel byť odstrelený. Novoinštalované oplotenie má zamedziť vstupu medveďov, ako aj iných zvierat a tiež pomôcť udržať poriadok v okolí. Viac ...

December bol tiež obdobím rokovaní a konzultácií. Inštitút Ochrany prírody Poľskej Akadémie vied organizoval seminár pre cezhraničný manažment veľkých šeliem v Západných Karpatoch (Poľsko-Slovensko), kde sme boli pozvaní aj my. Po toľkých rečiach tohto roku o strieľaní viacej medveďov na Slovensku, to bola skvelá príležitosť prezentovať našu prácu ako aj zdôrazniť potrebu iných riešení konfliktov medveď-človek. Keďže Slovensko a Poľsko majú tie isté populácie medveďa, vlka a rysa, to, čo sa deje v jednej krajine, má vplyv aj na druhú. Medzinárodná spolupráca a plánovanie, takisto aj vzájomná výmena odborných poznatkov, sú preto veľmi dôležité. Tiež sme mali užitočné diskusie s predstaviteľmi nielen Štátnej ochrany prírody SR ale aj Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré ako ústredný orgán štátnej správy, riadi poľovníctvo na Slovensku.

November

Druhý novembrový týždeň napadalo nečakane veľa snehu, v niektorých lokalitách aj pol metra. Vtedy sme nenašli žiadne stopy po medveďoch v Tatrách, čo nám potvrdili aj lesníci počas sčítania kamzíkov. V iných lokalitách na Slovensku, s inými podmienkami, ako napríklad na Poľane a v Malej Fatre, boli medvede ešte aktívne. Ako sme však očakávali, keby prišlo oteplenie a odmäk, medvede by sa mohli znovu objaviť aj v Tatrách. Toto sa úkázalo ako správny predpoklad, keď sme 21.11. pri prieskume v teréne na Podbanskom našli stopy medveďa a zápach nás upozornil na zdochlinu nablízku. Medveď tu chodil na zvyšky starej jelenice. Nedalo sa určiť či laň bola strhnutá alebo postrelená, ležali tam už len zvyšky chrbtice, rebier, nôh a lebky.

Keďže boli vhodné snehové podmienky, cez víkend 10.-11. novembra sa na Poľane realizovalo veľkoplošné sčítanie veľkých šeliem, na ktorom sme sa spolu s kameramanom Romanom Dobrovodským zúčastnili aj my. Na našom úseku neďaleko Kysliniek, boli prvý deň narátané štyri rôzne trasy medvedích stôp, ale nie všetky čerstvé. V noci napadol nový sneh, na ktorom sme na druhý deň neobjavili žiadne stopy od medveďov. Očividne boli medvede sústredené v nižších polohách v okolí poľovníckych kŕmidiel. Napriek tomu sme mali pekný zážitok pozorovať divú mačku aj sovu dlhochvostu. Predbežné výsledky sčítania sú, že na území cca.250km2 sa vyskytlo 42 medveďov, 5 vlkov (z ktorých na ďalší víkend poľovníci zastrelili dvoch), 10 rysov a 5 divých mačiek. Je treba poznamenať, že medvede pred hibernáciou môžu byť sústredené na menšom území, tým je hustota zvýšená. Je napríklad známe, že medvede z Poľany sezónne migrujú za potravou do nižších polôh za úrodou pred žatvou aj do lesných spoločenstiev s výskytom dubov, kde vyhladávajú žalude. Viac ...

Zúčastnili sme sa aj na IX. beskydskom zavýjení Vlčích hlídek, seminári organizovanom hnutím DUHA v Čechách. Ich cieľom aj snahou je podporovať prirodzenú migráciu šeliem na Moravu zo Slovenska. Mali sme možnosť mať prezentáciu o medveďoch a vlkoch pre nemálo nadšencov, ktorí prejavili veľký záujem aj znalosti.

Október

Prezentovali sme výsledky našej práce týkajúcej sa medveďov a vlkov na odbornej konferencii Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku VIII., organizovanou vo Zvolene týmito inštitúciami: Štátna ochrana prírody SR, Ústav ekológie lesa SAV, Katedra ekológie a biológie Fakulty prírodných vied UMB, Banská Bystrica. V našej prezentácii o medveďoch sme zverejnili niektoré hlavné body z našej komplexnej štúdie "Stav, ekológia a manažment medveďa hnedého na Slovensku", ktorej finálnu slovenskú aj anglickú verziu pripravujeme s podporou od WWF.

V tomto mesiaci sme chodili za medveďmi do rôznych pohorí stredného a východného Slovenska. Keďže vo vyšších polohách už napadol sneh, v predhorí Nízkych Tatier sa niektoré medvede presunuli nižšie a kŕmili sa šípkami. Podobne v nižších pohoriach východného Slovenska sme na zarastenej pastvine objavili trus, ktorý svedčil o tom, že sa tu medveď "gurmán" pásol na šípkovom kríku. Sledovali sme aktivitu medveďov aj v Kremnických vrchoch, v Poloninách, vo Veľkej Fatre a na Poľane, kde bolo zaujímavé pozorovať stopy väčšieho aj menšieho jedinca na tom istom chodníku.

Z projektu na zabezpečenie odpadu proti medveďom, sponzorovanom Alertis (fund for bear and nature protection), sme poskytli finančnú podporu na konkrétne riešenia najmä vo Vysokých Tatrách a Starohorských vrchoch. Zistili sme však, že nie je jednoduché presvedčiť ľudí, aby niečo zmenili, keď už majú pripravenú klasickú výhovorku, že na vine je počet medveďov a nič nepomôže. Veľkou podporou a pomocou bola pre nás Zuzana Kaliská, bývalá pracovníčka NAPANTu, ktorá má skúsenosti zo svojho pôsobenia v Demänovskej doline, kde sa úspešne podarilo riešiť problémy s medveďmi správnym nakladaním s odpadmi a ich zabezpečením.

September

Zdokonali sme prototyp kontajnera na zabezpečenie odpadkov tak, aby sa k nim medveď nedostal. Kontajner síce bol úspešne odskúšaný ešte na jar s problémovým medveďom vo Vysokých Tatrách, avšak pri pokuse v ZOO Košice v júli sa ukázali malé nedostatky. Spoločne s výrobcom sme vykonali ďalšie vylepšenia a malé opravy, čo nejaký čas trvalo. Tentokrát zostal bez poškodení a dva dospelé medvedie samce sa k potrave ukrytej vo vnútri vôbec nevedeli dostať. Naše poďakovanie patrí Richardovi Morleyovi z organizácie Wolves and Humans Foundation a Milanovi Lorencovi, opatrovateľovi medveďov, ako aj riaditeľovi ZOO Košice Štefanovi Kollárovi, ktorí nám umožnili previesť túto skúšku.

Od leta jednáme s miestnymi obyvateľmi a skúšame spolupracovať so zodpovednými ľuďmi na miestach, kde by bolo potrebné umiestniť takéto kontajnery. Dúfame, že aj napriek viacerým komplikáciám, niekedy nezáujmu, sa nám podarí inštalovať niekoľko kusov ešte tohto roku. Viac ...

Zúčastnili sme sa oslavy dňa Svätého Huberta v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline v nedeľu 30. septembra. Okrem rôznych vzdelávacich materiálov sme prezentovali aj kontajner nedostupný medveďom. Reakcie účastníkov boli rôzne, od prejaveného záujmu aj otázok o tom, čo robíme až po takých, ktorí sa nám oblúkom vyhli, alebo len mlčky si prezreli náš materiál. Je to však pre nás úspech, keďže zopár poľovníkov prejavilo záujem a dokonca podebatovali s nami o tom, čo robíme. Myslíme, že takýmto pokojným a rozumným spôsobom by sa dalo dosiahnuť oveľa viac.

Počas terénnej práce sme chodili hlavne do Tichej doliny a ďalších častí TANAPu. Medvede boli v tomto období veľmi aktívne, kŕmili sa hlavne brusnicami, ktoré na rozdiel od čučoriedok, odolali snehu a mrazom začiatkom mesiaca. Najčastejšie sme pozorovali medveďov v subalpínskom pásme na menších lúkach medzi kosodrevinou či v žľaboch. Keďže pripravovali tukové zásoby na zimu, neraz sme ich mohli vidieť, ako sa pásli aj niekoľko hodín počas dňa.

August

Počas siedmych dní v tábore sme sa 14 teenagerom z Nemecka spolu s našimi piatimi zo Slovenska snažili ukázať čo najviac z toho, čo vo svojej krajine nepoznajú. Po okolitých kopcoch v Západných aj Nízkych Tatrách sme hľadali stopy a znaky šeliem. Za medvešmi sme nemuseli chodiť ďaleko, keďže vôňa dozrievajúcich malín bola neodbytne popri chodníčkoch, prilákala aj týchto maškrtníkov. Nešaleko od hlavnej cesty sme našli trus, v lese aj staršie záhryzy v dreve. Ukázalo sa, že stráviť týždeň v Račkovej doline bol správny výber, za účelom vidieť stopy po medveďoch, ale aj plesá, či nádherné výhľady, motivovali šlapať hore dolinou aj nezvyknutú mládež z Nemecka. Viac ...

Júl

Počas leta sme niekedy pozorovali väčšiu aktivitu medveďov na úpätí hôr alebo v dolinách než hlbšie v horách. Bolo zrejmé, že to často súvisí s dostupnosťou potravy. Napríklad 29. júla sme objavili známky medveďov kŕmiacich sa množstvom malín len nejakých 100m od hlavnej cesty medzi Kráľovou Lehotou a Čertovicou, avšak žiadne iné stopy počas celej našej trasy na Veľký Bok v Nízkych Tatrách neboli.

Ďalší prípad bol, keď sme stopovali medvedicu s mláďaťom na okraji kempingu blízko Liptovského Hrádku. Boli sme prekvapení, keď nám turisti oznámili, že v okolí videli medveďa, ale čoskoro sme našli miesto, kde medvede prechádzali cez rieku Váh. Po krátkom ďalšom pátraní sme zistili, že medvede boli prilákané zvyškami zabitej kravy, ktorú tam niekto vyhodil a to neďaleko od chodníka. Urobili sme odliatky medvedích stôp, upozornili sme majiteľov kempingu a miestnu Správu národného parku. Po odstránení lákadla, medvede prestali chodievať, čo len potvrdzuje, že mnohokrát sa konfliktom dá predísť aj bez odstrelu medveďa.

S pomocou Rasťa Dobrovodského sme previezli náš prototyp kontajnera nedostupného medveďom z Vysokých Tatier do Košickej ZOO. Tu sme ho chceli odskúšať s dvoma dospelými medveďmi, jeden z nich bol Kubo, obrovský dospelý samec. Medvede boli spočiatku opatrné okolo čudnej plechovej škatule, ale na druhé ráno bol Kubo čoraz hladnejší, keďže raňajky boli vo vnútri kontajnera, a tak mal väčšiu motiváciu. Konštrukcia kontajnera oddolala jeho úsiliu ho otvoriť, ale so svojou obrovskou silou dokázal poľahky manipulovať s viac ako 100kg plechu, s čím mali čo robiť 4 chlapi pri prenose do jeho ohrady. Kubo nadvihol a hodil na zem kontajner niekoľkokrát, kotúľal ho výstražne až k elektrickému oploteniu, ktoré udržuje medvede vo vnútri ich ohrady. Nakoniec sa dvere nárazom otvorili a Kubo sa dostal ku svojim raňajkám. Napriek tomu, bola skúška úspešná, keďže kontajner sa podarilo Kubovi otvoriť len preto, že s ním mohol pohybovať, zatiaľčo pri bežnom použití bude kontajner upevnený do zeme. Chceme poďakovať opatrovateľovi medveďov p. Dučákovi a riaditeľovi ZOO p.Štefanovi Kollárovi, že nám umožnili túto skúšku vykonať.

Jún

V dňoch 29. júna – 1. júla 2007 sme sa spolu s kameramanom Rasťom Dobrovodským zúčastnili sčítania medveďov v Malej Fatre, ktoré organizovala správa Národného parku Malá Fatra. Vo dvojiciach sme sa rozdelili na jednotlivé stanovištia s predpokladaným výskytom medveďa, ktoré sme počas troch dní mali sledovať pomocou ďalekohľadu alebo monokulára. S Rasťom sme sa dostali na náš pridelený úsek Steny v piatok večer. Ešte ten deň a nasledujúce ráno sme videli početné množstvo jeleňov vrátane tzv. škôlok – jeleníc s mladými aj menších stád samcov po oboch stranách hlavného hrebeňa, ale žiadneho medveďa. Po chladnej noci v spacákoch na hrebeni sme sa preto rozhodli presunúť nižšie.

Hneď ako sme sa dostali k blízkosti hornej hranice lesa, sme nachádzali znaky prítomnosti medveďa (trus, rozhrabanú zem). Prekvapili nás už dozreté čučoriedky. Vybrali sme si vhodné miesto s dobrým výhľadom, napli sme celtu a čakali sme, či sa maco objaví. Počas dňa aj večer sme pozorovali jelene, ako sa v striedavých intervaloch pásli a oddychovali. Tesne pred úplným zotmením Rasťo nadšene oznámil: "Medveď!". Rýchlo sme vybrali ďalekohľady a namierili na niečo tmavé a mohutné, ktoré vyhrabávalo zem na okraji lesa. Trošku sklamane sme zistili, že to bol diviak. Krátko potom vyšiel krásny guľatý mesiac, avšak naše prestavy pozorovania pri splne sa vytratili, keď zakrátko zmizol v oblačnosti. Tak sa skončil náš druhý deň pozorovania. Viac ...

Máj

V noci z 11. na 12.5.2007 sme po prvýkrát otestovali špeciálne vyrobený kontajner nedostupný medveďom pri hoteli v Tatrách, kde sa potuluje asi dvojročný medvedík. Hotel spolu s chatkami sa nachádza pri hlavnej ceste z Tatranskej Lomnice do Popradu. Mladý medveď, ktorý sa tu potuluje, si zvykol chodiť do kontajnerov, ktoré sú za hotelom voľne dostupné, nie ďaleko od lesa.

So zámerom redukovať podobné prípady, sme dali vyrobiť špeciálny kontajner, ktorý je uzatvorený tak, aby ho dokázal otvoriť len človek. Spolu s pracovníkmi Správy TANAPU v Tatranskej Lomnici sme ho nainštalovali a uložili doň odpadky z kuchyne, aby sme kontajner odskúšali a jeho prípadné nedostatky odstránili. Medveď sa v noci niekoľkokrát pokúšal dostať do kontajnera, ale keď sa mu to nepodarilo, išiel hľadať šťastie inde. Klasický kontajner si suverénne vedel otvoriť a dokonca doňho celý vliezol. Viac ...

Apríl

Počas týždňa od 23. do 27. apríla 2007 sme sa s niekoľkými žiakmi výtvarného odboru Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku podieľali na zaujímavom, možno povedať "medzinárodnom" projekte. Podujatie organizovala SWS - Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou, ktorá pozvala výtvarníka zo Škótska Alexa Rigga a spolu s ním sme vytvárali netradičný medvedí brlôžok. Nápad bol jednoduchý - do záhrady Materskej školy na Hradnej ulici sme chceli zhotoviť úkryt pre deti, kde by sa mohli hrať, ale aj trošku o ňom premýšľali. Deti zo škôlky na hodine "vo výtvarke" samé vymodelovali brlôžky, podľa ktorých Alex vytvoril konečný návrh v podobe eskimáckeho iglu. Viac ...

Marec

13. marca sme v Kremnických vrchoch blízko Badínskeho pralesa stopovali medvedicu s minuloročným mláďaťom. Na niekoľkých miestach medvedica roztrhala pne a staré padnuté stromy a hľadala v nich hmyz. Objavili sa aj stopy väčšieho medveďa pravdepodobne samca. Jeho stopy viedli priamo k odpočívadlu pri turistickom chodníku. Pomocou zubov a pazúrov rozdriapal krytinové šindle, zanechajúc dva otvory. Dôvod – niekto nechal po sebe odpadky, medzi ktorými bola aj prázdna konzerva z rýb. Rybací olej musel prilákať medveďa. Niekoľko metrov od odpočívadla medveď označil veľký strom záhryzmi, stopami pazúrov a trením sa.

Dňa 6. marca 2007 pracovníci SWS - Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou pri terénnom výskume zistili, že medvede v Západných Tatrách sú už hore. Stopy, nájdené vo výške 900-1000m n.m., boli staré pár dní a svedčili o aktivite dvoch jedincov, z ktorých jeden bol pravdepodobne pomerne veľký. Deň predtým boli nájdené aj čerstvé stopy na okraji Nízkych Tatier vo výške cca. 600m n.m. a to medzi obcami Liptovský Ján a Liptovský Hrádok. V tomto prípade bol medveď prilákaný krmivom pre zver, ktorú tam nasypali poľovníci. Pre porovnanie, v roku 2006 sa našli prvé stopy v Tatrách 28. februára.

Február

Ako prišlo ochladenie aj s dlho očakávaným snehom vo vyšších pohoriach stredného a severného Slovenska, medvede konečne zaľahli. Hoci boli medvedie stopy vraj pozorované ešte v polovici januára na úpätí Západných Tatier, podľa správ od Dana z Pribyliny tie však o týždeň prikryl sneh a už sa neobjavili. V lokalitách, ktoré sme kontrolovali ku koncu februára v Nízkych Tatrách, vo Veľkej Fatre, v časti Belianskych Tatier a na Spišskej Magure neboli žiadne stopy medveďov.

V nižších, teplejších oblastiach mohla situácia byť však iná. Z východu nás Kamil zo Stropkova informal, že medvede boli aktívne v polovici januára aj vo februári a je možné, že niektoré sú hore a krmia sa skoro celú zimu. Bratia Rasťo a Roman Dobrovodskí videli medvedicu s ročnými mláďatami v okolí svojho brloha na Poľane už 17.2. V období zimného brloženia sa rodia medvieďatá. Matky s novonarodenými mláďatami zostávajú v alebo pri brlohu v priemere až o mesiac dlhšie ako ostatné jedince, kojením môžu stratiť až 40% svojej jesennej váhy.

Ak aj naďalej stúpajú teploty, je pravdepodobné, že sa postupne prebudia aj ostatné medvede, čo by v tomto období nebolo neobvyklé. V roku 2006 sme našli prvé stopy v Tatrách 28. februára. Príčiny, ktoré by určili, kedy sa medvede na jar prebudia, zatiaľ vedci úplne nepotvrdili. Podľa dlhodobých škandinávskych štúdií termín zaľahnutia úzko súvisí s prvým snežením, a tým pádom to môže byť každý rok inak. Avšak dátum prebudenia sa ukázal ako relatívne stabilný, nezávisle od snehových podmienok, čo by mohlo znamenať, že rozhodujúcim faktorom je teplota alebo svetlo (dlžka dňa).

Január

Spolu s kameramanom Rastislavom Dobrovodským 30.12.2006 až 1.1.2007 na Poľane sme stopovali alebo stretli minimálne 14 jedincov. Medvede boli aktívne všetkých vekových kategorií, vrátane samice s mláďatmi, nedospelé jedince aj veľké samce. Lokality, v ktorých sme stopovali medvede sa nachádzali v nadmorskej výške od 800m.

Nie je neobvyklé, keď sú niektoré medvede aktívne aj počas zimy. V teplejších oblastiach nemusia vôbec hibernovať, ako napríklad americké medvede čierne (Ursus americanus) žijúce na Floride. Avšak skupina výskumníkov z pohoria Cantabria v Španielsku nedávno zaznamenala možné signály, že klimatické zmeny spôsobujú tento jav aj v iných oblastiach.

Foto: R. Dobrovodský

Hlavným účelom hibernácie je pravdepodobne redukovať množstvo energie, ktorú živočíchy používajú v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy. "Pri stopovaní v Nízkych Tatrách a na Poľane sme nevideli skoro žiadne znaky, že by sa medvede krmili, hoci boli v oblasti, kde poľovníci krmia zver počas zimy" hovorí Robin Rigg, zoológ zo spoločnosti SWS a vedúci projektu B.E.A.R.S. - Vzdelávanie, informovanosť a výskum medveďov na Slovensku. Medveďom môže trvať niekoľko týždňov, kým sa dostanú do (a potom aj zo) zimného spánku, počas tohto obdobia majú menší apetít a vo všeobecnosti sú pomalšie a letargické.